So spotrebiteľskými zmluvami sa spájajú rôzne výhody 

Možno si hovoríte, že je úplne jedno, či ste si vzali úver ako spotrebiteľ alebo ako podnikateľ. Faktom totiž zostáva, že požičané peniaze musíte aj tak vrátiť. V skutočnosti sa ale oba prípady môžu markantne odlišovať, a to aj dopadom na vašu finančnú situáciu. 

Zatiaľ čo podnikatelia (a to ani živnostníci, resp. OSZČ) v zásade nijakú špecifickú ochranu nepožívajú, spotrebitelia môžu profitovať z viacerých uľahčení. Medzi konkrétne spotrebiteľské benefity patria napríklad: 

1) Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pri pochybeniach veriteľa 

Častými prehreškami vedúcimi k tomu, že ako spotrebiteľ získate úver prakticky zadarmo (vrátite len istinu) sú: 

- uvedenie nesprávnej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v zmluve vo váš neprospech, 

- neuvedenie všetkých plnení, ktoré pre vás vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, 

- chýbajúca doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, 

- absencia výšky poplatkov, ktoré ste hradili za úkony notára, ak boli veriteľovi známe, 

- hrubé porušenie povinnosti veriteľa spočívajúcej v posúdení vašej schopnosti splácať úver (bližšie sme o ňom písali napr. v článku: Aké informácie od vás poskytovateľ úveru musí žiadať? A čo hrozí, ak to neurobí?) 

2) Nemožnosť žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru 

Veriteľ stráca právo vyžadovať jednorazové splatenie úveru, ak s odbornou starostlivosťou neposúdi vašu schopnosť splácať úver. Túto povinnosť nemá len pri uzatvorení zmluvy, ale aj pri navýšení úveru. 

3) Uľahčenia v prípade súdneho sporu s poskytovateľom úveru či pôžičky 

V porovnaní s inými účastníkmi súdneho sporu: 

- musia spotrebitelia dostať oveľa podrobnejšie poučenie o ich právach a povinnostiach zo strany súdu, 

- spotrebiteľom nehrozí, že by v priebehu súdneho sporu súd pripustil zmenu žaloby (ak teda veriteľ zažaluje nárok nesprávne, bude to mať za následok jeho prehru vrátane nutnosti náhrady trov konania), 

- majú spotrebitelia výhodu v tom, že im súd môže pomáhať s dokazovaním – vykonať môže aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, 

- spotrebiteľ môže uvádzať nové tvrdenia a predkladať dôkazy až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, 

- rozsudok pre zmeškanie nemôže byť vydaný v neprospech spotrebiteľa. 

Dodajme, že dodávateľ voči spotrebiteľom navyše nemôže vymáhať premlčané právo (v iných prípadoch je možné vymáhať aj premlčanú pohľadávku, a to až do doby úspešného vznesenia námietky premlčania). 

4) Možnosť žiadať primerané zadosťučinenie, ak sa veriteľ dopustí neprávosti 

O práve na primerané finančné zadosťučinenie zistíte viac v našom článku: Napálil vás obchodník či poskytovateľ úverov? Žiadajte finančné zadosťučinenie. 

Kedy je možné, aby bola spotrebiteľskou zmluvou aj tá, v ktorej je vaše IČO? 

Aby mala zmluva o úvere či pôžičke spotrebiteľský charakter, musí spĺňať určité parametre. Základom je, aby bol jej dlžník v postavení spotrebiteľa. Za spotrebiteľa možno podľa zákona považovať fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 

Z uvedeného vyplýva, že aj podnikajúce fyzické osoby (OSZČ) môžu uzatvoriť spotrebiteľskú zmluvu o úvere, pokiaľ požičané peniaze nemajú slúžiť na financovanie ich podnikateľskej činnosti. V praxi to však funguje tak, že keď poskytovateľ úveru zistí, že má dlžník pridelené IČO, spravidla ho do zmluvy uvedie. Spolu s ním môže byť zároveň v zmluvnom texte zakomponované vyhlásenie, že sa úver či pôžička poskytuje na podnikateľské účely. Dlžníci však zmluvy buď nečítajú pozorne alebo ich podpíšu, aj keď nie sú v súlade s reálnym účelom poskytnutia peňazí, pretože by úver inak nezískali. 

Súdy sa s úvermi a pôžičkami poskytovanými „na IČO“ fyzických osôb vyrovnávali pomerne dlho. Vyskytli sa aj názory, že ak sa v zmluve nachádza identifikačné číslo dlžníka, musí prípadnú spotrebiteľskú povahu zmluvy aktívne preukázať práve on (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Nitra, sp.zn. 8Co/79/2019). 

Ústavný súd SR ale v nedávnej dobe zaujal stanovisko, ktoré je pre podnikajúce fyzické osoby oveľa priaznivejšie. Stalo sa tak v súvislosti s posudzovaním úverových zmlúv, ktoré podnikateľ uzatvoril nielen s uvedením svojho identifikačného čísla, ale dokonca aj obchodného mena. V zmluvnom texte nechýbalo ani vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania. Následne však dlžník argumentoval, že prostriedky v skutočnosti použil pre svoju osobnú potrebu. 

Podnikateľ najskôr s tvrdením o spotrebiteľskej povahe zmluvy nebol úspešný; zastal sa ho až Ústavný súd. V náleze vydanom pod sp.zn. I. ÚS 232/2023 uviedol, že je potrebné vždy vychádzať z naozajstného účelu zmluvy. Neprihliada sa teda na to, čo bolo v jej obsahu formálne deklarované. Pri jej posudzovaní by preto v konečnom dôsledku nemalo zavážiť, či v nej bude uvedené IČO, miesto podnikania alebo vyhlásenie o použití prostriedkov na podnikanie. 

Súd zároveň zdôraznil, že dôkazné bremeno ohľadom skutočného účelu zmluvy má dodávateľ – v našom prípade teda poskytovateľ úveru. Pokiaľ dlžník uvedie, že zmluvu v skutočnosti uzatvoril v spotrebiteľskom režime, bude v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu na poskytovateľovi úveru, aby preukázal opak. Keď sa mu to nepodarí, malo by sa na dlžníka nahliadať ako na spotrebiteľa.