Keď na Slovensku niekto príde o blízkeho, najväčšou výzvou pre pozostalých nie je len emocionálna bolesť, ale aj zvládnutie náhlych finančných ťažkostí. Smútiace rodiny sa musia vyrovnať s výdavkami na pohreb, pokračujúcimi splátkami úverov a hypoték, či s nákladmi na dedičské konanie. Pokiaľ nie sú na takéto situácie finančne pripravené, môžu sa ocitnúť v krízovej situácii, v ktorej sa často uchyľujú k pomoci od rodiny alebo spoliehajú na úspory.

Ak totiž zomrie jeden z manželov, ktorí mali spoločný účet, vdova alebo vdovec sa k peniazom na tomto účte nedostane až kým neprebehne dedičské konanie. Malou útechou môže byť príspevok na pohreb, ktorý štát nedávno zvýšil na 200 eur, no nemá naň nárok každý.

V najťažších chvíľach finančne pomáha rodina

Podľa prieskumu realizovaného spoločnosťou MindBridge Consulting pre SIMPLEA sa až tri štvrtiny domácností (75 %) na Slovensku v prípade nečakanej núdze obracajú na pomoc rodiny, pričom túto možnosť využívajú hlavne ženy, alebo čerpajú z finančných úspor, čo je bežnejšie u mužov. Zároveň sa 20 % domácností obrátilo v minulosti na pôžičku, aby preklenuli zlé obdobie, zatiaľ čo len 10 % využíva životné poistenie ako ochranu pred podobnými situáciami.

Jedným zo spôsobov, ako sa vyhnúť náhlej finančnej tiesni, je udržiavanie krátkodobej finančnej rezervy. Táto rezerva má pomôcť pokryť výdavky do času, kým sa vyplatí poistné alebo sa ukončí dedičské konanie, ktoré môže trvať mesiace. Finančná konzultantka Jana Počarovská odporúča, aby si rodiny vytvorili rezervu vo výške šiestich mesačných príjmov domácnosti. Zároveň poukazuje na to, že je vhodné, aby manželia mali obaja prístup k bežnému účtu, keďže po úmrtí majiteľa účtu môže banka prístup k peniazom zablokovať, až kým sa neuzavrie dedičské konanie.

Čo s hypotékou a pôžičkou ak spoludlžník zomrie

Zložité situácie môžu vzniknúť aj pri hypotékach a úveroch, ktoré je potrebné naďalej splácať, aj po smrti jedného z dlžníkov. Ak zomrie spoludlžník alebo hlavný dlžník, povinnosť splácania často prechádza na druhého partnera alebo na dedičov. 

„Na bankovom účte, z ktorého odchádzajú splátky hypotéky, preto musí byť dostatok peňazí na hladké umorovanie záväzku. V opačnom prípade prechádza povinnosť splácať úver na spoludlžníka, prípadne na niektorého z dedičov,“ odporúča finančná konzultantka Jana Počarovská a dodáva, že je dôležité neodkladať rozhodnutia o finančnom zabezpečení v prípade smrti na neskôr. Podľa jej slov je aj v takejto životnej situácii výhodou mať finančného konzultanta. „Zo skúseností z vlastnej praxe viem, že pre pozostalých je krátko po úmrtí blízkeho náročné sústrediť sa na vybavovanie finančných záležitostí. Je pre nich úľavou, ak sa majú na koho obrátiť a poveriť ho väčšinou komunikácie s finančnými inštitúciami,“ hovorí Jana Počarovská.

Keď ide o dedenie investícií, tie sú po smrti ich majiteľa zahrnuté do dedičského konania. Investície ako podielové fondy, akcie či iné cenné papiere, ktoré patria zosnulej osobe, sú automaticky zaznamenané a notár ich overí v Centrálnom depozitári cenných papierov, čím sa zabezpečí ich transparentné a právne čisté odovzdanie dedičovi.

Majetok si poisťujeme viac ako život

Napriek všetkému je dôležitým bezpečnostným mechanizmom životné poistenie. V prípade úmrtia majiteľa poistenia môže poistné plnenie pomôcť pokryť výdavky bez čakania na dedičské konanie, ak je poistná suma určená konkrétnej osobe. „Životným poistením chránime svojich najbližších pred finančnými ťažkosťami spojenými s naším úmrtím. Navyše – poistné plnenie sa nezdaňuje a nepodlieha ani dedičskému konaniu. Takto teda vieme svojich blízkych zabezpečiť už za svojho života,“ zdôrazňuje Tibor Boťánek, riaditeľ finančno-poradenskej spoločnosti Simplea.

Boťánek poukazuje aj na to, že ľudia na Slovensku majú tendenciu skôr poistiť svoj hmotný majetok ako vlastný život. Z výsledkov reprezentatívneho prieskum vyplynulo, že až 90 % ľudí si uvedomuje možné riziká a dôležitosť ochrany seba a svojich blízkych, avšak až polovica opýtaných (53 %) je v alibistickej pozícii a vyjednávajú sami so sebou. Na jednej strane chápu, že im a ich blízkym môže životné poistenie v kritickej situácii pomôcť, no na druhej zvažujú náklady na poistenie. „Akoby si mnohí ľudia neuvedomovali hodnotu vlastného života. Pritom – ak nečakane zomrie

napríklad živiteľ rodiny, ktorý mesačne zarábal 1 500 eur, manželke bude chýbať na výchovu ich dvoch maloletých detí vo veku 7 a 11 rokov do ich dospelosti až 126 000 eur, ktoré by živiteľ rodiny zarobil,“ upozorňuje Tibor Boťánek.

Smrť blízkeho je nielen emocionálnou, ale aj finančnou záťažou. Skoré zabezpečenie rodiny cez finančnú rezervu a životné poistenie môže znamenať rozdiel medzi stabilitou a neistotou v náročných časoch.