Turecká centrálna banka nečakane zvýšila kľúčový úrok
Ankara 21. marca (TASR) - Turecká centrálna banka na svojom marcovom zasadnutí nečakane zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o 500 bázických bodov na 50 % v rámci boja proti prudko rastúcej inflácii, ktorá spôsobuje domácnostiam vážne problémy. Naznačila, že bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky, ak by sa inflačný výhľad ďalej zhoršoval. TASR o tom informuje na základe správ AP a Bloomberg.
Rozhodnutie banky prekvapilo analytikov, ktorí očakávali, že banka ponechá referenčnú úrokovú sadzbu stabilnú druhý mesiac po sebe.
Výbor pre menovú politiku odôvodnil nečakané zvýšenie úrokovej sadzby zhoršením inflačného výhľadu. Medziročná miera inflácie sa totiž vo februári vyšplhala na 67 %, čo je jej najvyššia úroveň za 15 mesiacov. Mnohé rodiny tak majú problém zaplatiť za potraviny, nájom a služby.
Rozhodnutie banky bolo tiež reakciou na prudké znehodnotenie tureckej líry, ktorá neustále prehlbuje svoje rekordné minimum.
Centrálna banka vo vyhlásení uviedla, že bude pokračovať v prísnej menovej politike, kým nebude "pozorovaný výrazný a trvalý pokles základného trendu inflácie".
Prezident Recep Tayyip Erdogan roky presadzoval svoju neortodoxnú politiku a v rozpore so všeobecne akceptovanou ekonomickou teóriou zastával názor, že zníženie úrokových sadzieb spomalí infláciu. Ale séria redukcií úrokov centrálnej banky priniesla Turecku dvojcifernú infláciu a menovú krízu, kým Erdogan vlani po májovom znovuzvolení nezmenil kurz a nevymenoval nový ekonomický tím.
Nový tím centrálnej banky zvýšil základnú úrokovú sadzbu z 8,5 % vlani júni na 45 % v januári 2024 predtým, ako si minulý mesiac urobil prestávku a zastavil dvíhanie úrokov.
"Hoci bol v januári vyhlásený koniec cyklu sprísňovania menovej politiky, turecká centrálna banka bola nútená zvýšiť týždennú repo sadzbu zo 45 % na 50 %," skonštatoval Bartosz Sawicki, analytik spoločnosti Conotoxia. Podľa neho zvýšenie sadzieb od prezidentských volieb v máji 2023 "nestačilo na rýchle napravenie nerovnováhy spôsobenej rokmi nezodpovednej, neortodoxnej politiky".
Turecká mena, ktorá za rok stratila približne 40 % svojej hodnoty voči doláru, sa po štvrtkovom rozhodnutí čiastočne spamätala.
Rozhodnutie banky prekvapilo analytikov, ktorí očakávali, že banka ponechá referenčnú úrokovú sadzbu stabilnú druhý mesiac po sebe.
Výbor pre menovú politiku odôvodnil nečakané zvýšenie úrokovej sadzby zhoršením inflačného výhľadu. Medziročná miera inflácie sa totiž vo februári vyšplhala na 67 %, čo je jej najvyššia úroveň za 15 mesiacov. Mnohé rodiny tak majú problém zaplatiť za potraviny, nájom a služby.
Rozhodnutie banky bolo tiež reakciou na prudké znehodnotenie tureckej líry, ktorá neustále prehlbuje svoje rekordné minimum.
Centrálna banka vo vyhlásení uviedla, že bude pokračovať v prísnej menovej politike, kým nebude "pozorovaný výrazný a trvalý pokles základného trendu inflácie".
Prezident Recep Tayyip Erdogan roky presadzoval svoju neortodoxnú politiku a v rozpore so všeobecne akceptovanou ekonomickou teóriou zastával názor, že zníženie úrokových sadzieb spomalí infláciu. Ale séria redukcií úrokov centrálnej banky priniesla Turecku dvojcifernú infláciu a menovú krízu, kým Erdogan vlani po májovom znovuzvolení nezmenil kurz a nevymenoval nový ekonomický tím.
Nový tím centrálnej banky zvýšil základnú úrokovú sadzbu z 8,5 % vlani júni na 45 % v januári 2024 predtým, ako si minulý mesiac urobil prestávku a zastavil dvíhanie úrokov.
"Hoci bol v januári vyhlásený koniec cyklu sprísňovania menovej politiky, turecká centrálna banka bola nútená zvýšiť týždennú repo sadzbu zo 45 % na 50 %," skonštatoval Bartosz Sawicki, analytik spoločnosti Conotoxia. Podľa neho zvýšenie sadzieb od prezidentských volieb v máji 2023 "nestačilo na rýchle napravenie nerovnováhy spôsobenej rokmi nezodpovednej, neortodoxnej politiky".
Turecká mena, ktorá za rok stratila približne 40 % svojej hodnoty voči doláru, sa po štvrtkovom rozhodnutí čiastočne spamätala.
