Svetová banka varuje pred ťažkosťami, ktorým čelia rozvojové ekonomiky
Washington 17. januára (TASR) - Svetová banka (SB) varuje, že rozvojové ekonomiky čakajú ťažšie roky. Globálny hospodársky rast bude príliš pomalý na to, aby im pomohol zvýšiť životnú úroveň a prostredie vysokej politickej neistoty odrádza vyspelé krajiny od investícií v chudobnejších štátoch. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Banka vo svojej správe o vyhliadkach globálnej ekonomiky (Global Economic Prospects) uviedla, že dlhodobé vyhliadky na rast rozvojových ekonomík sú najslabšie od začiatku storočia. Príliš málo krajín sa tak dostane z nízkopríjmových medzi štáty so stredným príjmom v nasledujúcich 25 rokoch. To znamená, že stovky miliónov ľudí zostanú uviaznuté v extrémnej chudobe, hlade a podvýžive.
"Rozvojové ekonomiky, ktoré začali storočie na trajektórii s cieľom odstrániť rozdiely v príjmoch s najbohatšími ekonomikami, z väčšej časti teraz zaostávajú," napísal v predslove k správe Indermit Gill, hlavný ekonóm Svetovej banky.
Globálna ekonomika vzrastie v tomto a budúcom roku o 2,7 %, uviedla organizácia so sídlom vo Washingtone v správe. To sa oproti predchádzajúcej júnovej prognóze nezmenilo. Tento rast je však stále pod priemerom 3,1 % z obdobia pred pandémiou ochorenia COVID-19 a je príliš slabý na to, aby pomohol chudobným štátom dobehnúť bohatšie.
Väčšina rozvojových krajín čelí výzvam vrátane slabých investícií a zlepšovania produktivity, starnutia populácie a environmentálnych kríz, uviedla banka. Globálna ekonomika čelí ďalším problémom v dôsledku zmien obchodnej politiky a geopolitického napätia, dodala.
Ruská vojna na Ukrajine od roku 2022 a konflikt Izraela s Hamasom a Hizballáhom od minulého roka zasiahli globálnu ekonomiku prostredníctvom narušenia toku komodít a dodávateľských reťazcov, zatiaľ čo rastúca konkurencia medzi USA a Čínou vytvorila napätie v globálnom obchode. Medzitým novozvolený americký prezident Donald Trump sľúbil množstvo ciel, čo ohrozuje obchod a môže potenciálne zvýšiť infláciu.
Banka v správe poznamenala, že rozvojové a rozvíjajúce sa ekonomiky, medzi ktoré patria aj Čína, India a Brazília, prispeli od roku 2000 približne 60 percentami ku globálnemu rastu, čo je dvojnásobok ich podielu v 90. rokoch minulého storočia. Teraz však čelia vonkajším hrozbám vyplývajúcim z protekcionistických opatrení a geopolitickej fragmentácie, ako aj z prekážok pri implementácii štrukturálnych reforiem.
"Rozvíjajúce sa ekonomiky by si nemali robiť ilúzie o boji, ktorý nás čaká: nasledujúcich 25 rokov bude ťažších ako predchádzajúcich 25 rokov," dodal Gill.
Banka vo svojej správe o vyhliadkach globálnej ekonomiky (Global Economic Prospects) uviedla, že dlhodobé vyhliadky na rast rozvojových ekonomík sú najslabšie od začiatku storočia. Príliš málo krajín sa tak dostane z nízkopríjmových medzi štáty so stredným príjmom v nasledujúcich 25 rokoch. To znamená, že stovky miliónov ľudí zostanú uviaznuté v extrémnej chudobe, hlade a podvýžive.
"Rozvojové ekonomiky, ktoré začali storočie na trajektórii s cieľom odstrániť rozdiely v príjmoch s najbohatšími ekonomikami, z väčšej časti teraz zaostávajú," napísal v predslove k správe Indermit Gill, hlavný ekonóm Svetovej banky.
Globálna ekonomika vzrastie v tomto a budúcom roku o 2,7 %, uviedla organizácia so sídlom vo Washingtone v správe. To sa oproti predchádzajúcej júnovej prognóze nezmenilo. Tento rast je však stále pod priemerom 3,1 % z obdobia pred pandémiou ochorenia COVID-19 a je príliš slabý na to, aby pomohol chudobným štátom dobehnúť bohatšie.
Väčšina rozvojových krajín čelí výzvam vrátane slabých investícií a zlepšovania produktivity, starnutia populácie a environmentálnych kríz, uviedla banka. Globálna ekonomika čelí ďalším problémom v dôsledku zmien obchodnej politiky a geopolitického napätia, dodala.
Ruská vojna na Ukrajine od roku 2022 a konflikt Izraela s Hamasom a Hizballáhom od minulého roka zasiahli globálnu ekonomiku prostredníctvom narušenia toku komodít a dodávateľských reťazcov, zatiaľ čo rastúca konkurencia medzi USA a Čínou vytvorila napätie v globálnom obchode. Medzitým novozvolený americký prezident Donald Trump sľúbil množstvo ciel, čo ohrozuje obchod a môže potenciálne zvýšiť infláciu.
Banka v správe poznamenala, že rozvojové a rozvíjajúce sa ekonomiky, medzi ktoré patria aj Čína, India a Brazília, prispeli od roku 2000 približne 60 percentami ku globálnemu rastu, čo je dvojnásobok ich podielu v 90. rokoch minulého storočia. Teraz však čelia vonkajším hrozbám vyplývajúcim z protekcionistických opatrení a geopolitickej fragmentácie, ako aj z prekážok pri implementácii štrukturálnych reforiem.
"Rozvíjajúce sa ekonomiky by si nemali robiť ilúzie o boji, ktorý nás čaká: nasledujúcich 25 rokov bude ťažších ako predchádzajúcich 25 rokov," dodal Gill.
