Vkladná knižka kedysi nemohla chýbať v žiadnej domácnosti. Pred desiatkami rokov šlo o naozaj zaujímavý produkt, na ktorom sa peniaze zhodnocovali a ľudia na ne dávali celé úspory. Mnohé z nich existujú dodnes, no peniaze sa na nich nezhodnocujú, práve naopak - pre infláciu strácajú hodnotu.

Banky preto s vkladnými knižkami končia a klientom postupne posielajú výpovede. Čo ale urobiť s týmito peniazmi? Pozreli sme sa na najlepšie možnosti, ako si uložiť svoje úspory a neprerobiť na tom.

Prišla mi výpovedná zmluva ku vkladnej knižke

Keďže vkladná knižka je dnes doslova historickým produktom, banky ich postupne ukončujú a zároveň klientovi ponúknu nejaký iný produkt zo svojho portfólia. To však podľa odborníka nemusí byť vždy tým najlepším riešením.

„Treba si uvedomiť, že banke ide prioritne o finančnú likviditu klientových peňazí – čím viac ich k sebe zaviaže, tým je to pre ňu výhodnejšie. Banka však sporené peniaze neskladuje, ale používa ich na rôzne projekty, investície, pôžičky, na ktorých zarába. Treba si taktiež uvedomiť rozdiel medzi „jednoduchým“ úročením v banke, kde sa deklarovaným úrokom často zhodnocuje len priamy vklad, prípadne len jeho časť (pásmové úročenie) a „zloženým“ úročením, v prípade investícií, kde sa sporiteľovi okrem vkladu zhodnocuje a zarába aj úrok z úroku a vytvára sa tak efekt „snehovej gule“,“ vysvetľuje Vojtech Višňovský, spolumajiteľ franšízy Simplea Point Žilina.

Ľudia majú na vkladných knižkách stále približne 800 miliónov eur, čo nie sú malé peniaze. Banky by tieto peniaze najradšej nechali „doma“, teda na sporiacich alebo termínovaných účtoch. To však podľa odborníka na financie neprináša prakticky žiadnu zmenu. Slováci totiž podľa neho až tak nerozumejú investíciám a preto peniaze „sušia“ na nevýnosných bežných, sporiacich a termínovaných účtoch.

„Práve sporiace a termínované účty s viazanosťou na 1, 6, 12, 24, 48 mesiacov nám banky s obľubou ponúkajú ako vhodnú alternatívu sporenia a tvorby rezerv. Často sú však lákavé marketingové sadzby podmienené ďalšími službami, napríklad vedením spoplatneného bežného účtu s minimálnym zostatkom v rádoch tisícov eur, minimálnym vkladom a dobou držania prostriedkov na sporiacom alebo termínovanom účte a podobne,“ dodáva Višňovský.

Kam uložiť peniaze z vkladnej knižky

Ak sa rozhodnete použiť peniaze z vkladnej knižky na spotrebu, teda napríklad na dovolenku alebo na splatenie dlhov, je to vaše rozhodnutie. Ak však chcete vytvárať rezervu, odborník odporúča najskôr si určiť cieľ, na aký chceme sporiť. Druhým krokom je poznať časový horizont a rizikový profil, teda aké výkyvy sme schopní a ochotní zvládnuť.

„Ako odborníci na osobné financie rozdeľujeme v rámci práce s klientami tvorbu rezerv na 3 základné kategórie – krátkodobé, strednodobé a dlhodobé,“ vysvetľuje Višňovský. Pri krátkodobých rezervách s časovým horizontom do piatich rokov je na mieste uvažovať o sporiacom účte bez viazanosti. Výhodou je, že peniaze má klient ihneď k dispozícii. Ak si napríklad šetríme pár stoviek na dovolenku či chceme mať rezervu na opravu pokazeného auta, sporiaci účet je dobrá voľba.

„Ak už sporiteľ uvažuje nad 3 – 5 rokmi sporenia, odporúčame sa pozrieť na konzervatívne investície v podobe peňažných a dlhopisových podielových alebo ETF fondov, prípadne realitných fondov, kde môže získať 3 – 4 % p.a.“ pokračuje odborník.

„Pri strednodobých rezervách uprednostňujeme dostupnosť a výnos peňazí. Časový horizont sa tu pohybuje v rozmedzí 5 – 10 rokov. V tomto prípade už klasické bankové sporenia nedávajú veľký zmysel, pretože pri nich prichádzame o úrok z úroku. Odporúčame sa zamerať na zmiešané podielové alebo ETF fondy, ktoré obsahujú dlhopisovú aj akciovú zložku, prípadne výkonnejšie realitné fondy,“ dodáva.

Dlhodobé investovanie je vhodné napríklad na tvorbu súkromného dôchodkového fondu, alebo aj ako sporenie pre dieťa, ktoré sa k financiám dostane v 18 rokoch.

„Nejde o to, či je klient tínedžer alebo senior, ale hlavne o to, na aký účel chce prioritne peniaze použiť. Ak napríklad senior na dôchodku chce sporiť vnúčatám na ich budúcnosť, ich časový horizont je 10 a viac rokov, pričom sám z daných financií nechce nič použiť, odporúčam ako vhodné riešenie zvoliť dynamickú, akciovú investíciu v podielových alebo ETF fondoch u kvalitného správcu. Naopak, ak si chce napríklad 18-ročný študent odkladať peniaze z brigády na platbu za „vodičák“, sporiaci účet bez viazanosti je vhodnou voľbou,“ uzatvára odborník.

Vkladné knižky boli hitom s 15 % úrokom

Z pohľadu histórie a vývoja finančných trhov je vkladná knižka dôležitým míľnikom. Predstavovala prvý krok k vytvoreniu spoľahlivých a zabezpečených spôsobov, ako si ľudia mohli sporiť svoje peniaze. 

Tento finančný produkt mal formu fyzickej knižky, do ktorej sa zapisovali všetky vklady a výbery uskutočnené na pobočke banky. Vkladná knižka bola vždy vystavená na meno konkrétneho sporiteľa, čo znamenalo, že iba on, alebo jeho zákonný zástupca v prípade maloletých, s ňou mohol manipulovať.

„V minulosti, keď nástroje a produkty finančného trhu neboli také rozvinuté ako dnes, išlo o jeden z prvý vkladový sporiacich produktov, kde mohli klienti získať atraktívny výnos až 15 % ročne. K atraktívnejším výnosom na vkladných knižkách sa dalo dostať za cenu horšej dostupnosti peňazí. Banky ponúkali vkladné knižky bez výpovednej lehoty, kde klienti mohli peniaze vybrať okamžite, ale aj knižky s výpovednou lehotou od 1, 3, 6, 9, 12, 18, 24, 48 mesiacov, kde mali sporitelia spravidla vyšší úrok,“ priblížil Vojtech Višňovský. 

Napriek svojej popularite v minulosti, vkladná knižka dnes patrí medzi zastarané finančné produkty. Súčasná doba kladie dôraz na flexibilitu a výnosnosť finančných nástrojov, čo vkladné knižky už nemôžu ponúknuť. Výnosy na týchto knižkách sa v posledných rokoch pohybujú na úrovni technicky 0 %, čo v kombinácii s priemernou infláciou 3,7 % p.a. (za posledných 10 rokov) znamená, že takto uložené peniaze strácajú svoju hodnotu.