Ruská centrálna banka zrejme ukončí sprísňovanie menovej politiky
Moskva 12. decembra (TASR) - Ruská centrálna banka by mala v závere týždňa opätovne zvýšiť úrokové sadzby, keďže inflačné tlaky sú vysoké. Predpokladajú to ekonómovia, podľa ktorých by však očakávané zvýšenie malo byť v tomto cykle sprísňovania menovej politiky posledné. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Takmer všetkých 27 ekonómov, ktorých oslovila agentúra Reuters, predpokladá, že centrálna banka na poslednom zasadnutí v tomto roku 15. decembra zvýši hlavnú úrokovú sadzbu. To by však podľa nich mal byť koniec súčasného cyklu sprísňovania menovej politiky, ktorý banka odštartovala v júli. V tom období predstavovala hlavná úroková sadzba 7,5 %.
Prudké zrýchľovanie inflácie, výrazný pokles kurzu rubľa, ako aj nedostatok ľudí na trhu práce, vysoké vládne výdavky a rast objemu úverov prinútili centrálnu banku zdvihnúť úrokovú sadzbu od júla na dvojnásobnú hodnotu 15 %. Na ostatnom zasadnutí koncom októbra ju zvýšila nečakane až o 200 bázických bodov.
Z 27 oslovených ekonómov 26 očakáva, že banka sadzbu zvýši, iba jeden počíta s jej udržaním na súčasnej úrovni. V rámci 26 ekonómov až 23 z nich počíta s posunutím sadzby o 100 bázických bodov na 16 %. Traja predpokladajú, že banka urobí ešte dôraznejší krok a sadzbu posunie o viac než 100 bodov.
Medziročná miera inflácie v Rusku dosiahla v novembri 7,48 %. To je výrazne nad 4-percentným inflačným cieľom centrálnej banky. Navyše je už takmer na hornej úrovni predpokladaného inflačného pásma na tento rok. Banka očakáva tohtoročnú infláciu na úrovni 7 až 7,5 %.
Vysoká inflácia a úrokové sadzby sú len časťou z ekonomických problémov, ktorým čelí ruská ekonomika v období, keď sa ruský prezident Vladimir Putin chystá opätovne kandidovať v prezidentských voľbách. Tie sa uskutočnia v marci budúceho roka. Na druhej strane, cenový strop na ruskú ropu dodávanú tankermi uvalený západnými štátmi neviedol k takému úspechu, aký sa očakával, a Rusko dokázalo svoju ropu umiestniť. Aj tento faktor dopomohol k rastu ruskej ekonomiky, čo zmiernilo tlak na hospodárstvo aj Vladimira Putina.
Takmer všetkých 27 ekonómov, ktorých oslovila agentúra Reuters, predpokladá, že centrálna banka na poslednom zasadnutí v tomto roku 15. decembra zvýši hlavnú úrokovú sadzbu. To by však podľa nich mal byť koniec súčasného cyklu sprísňovania menovej politiky, ktorý banka odštartovala v júli. V tom období predstavovala hlavná úroková sadzba 7,5 %.
Prudké zrýchľovanie inflácie, výrazný pokles kurzu rubľa, ako aj nedostatok ľudí na trhu práce, vysoké vládne výdavky a rast objemu úverov prinútili centrálnu banku zdvihnúť úrokovú sadzbu od júla na dvojnásobnú hodnotu 15 %. Na ostatnom zasadnutí koncom októbra ju zvýšila nečakane až o 200 bázických bodov.
Z 27 oslovených ekonómov 26 očakáva, že banka sadzbu zvýši, iba jeden počíta s jej udržaním na súčasnej úrovni. V rámci 26 ekonómov až 23 z nich počíta s posunutím sadzby o 100 bázických bodov na 16 %. Traja predpokladajú, že banka urobí ešte dôraznejší krok a sadzbu posunie o viac než 100 bodov.
Medziročná miera inflácie v Rusku dosiahla v novembri 7,48 %. To je výrazne nad 4-percentným inflačným cieľom centrálnej banky. Navyše je už takmer na hornej úrovni predpokladaného inflačného pásma na tento rok. Banka očakáva tohtoročnú infláciu na úrovni 7 až 7,5 %.
Vysoká inflácia a úrokové sadzby sú len časťou z ekonomických problémov, ktorým čelí ruská ekonomika v období, keď sa ruský prezident Vladimir Putin chystá opätovne kandidovať v prezidentských voľbách. Tie sa uskutočnia v marci budúceho roka. Na druhej strane, cenový strop na ruskú ropu dodávanú tankermi uvalený západnými štátmi neviedol k takému úspechu, aký sa očakával, a Rusko dokázalo svoju ropu umiestniť. Aj tento faktor dopomohol k rastu ruskej ekonomiky, čo zmiernilo tlak na hospodárstvo aj Vladimira Putina.
