Rast inflácie v eurozóne sa v novembri spomalil na 2,4 %
Luxemburg 19. decembra (TASR) - Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne sa v novembri 2023 spomalilo na 2,4 % z 2,9 % v októbri tak, ako to naznačil predbežný odhad. TASR o tom informuje na základe spresnených údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Novembrová miera inflácie v euroregióne je najnižšia od júla 2021, ale stále sa drží nad cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorou je inflácia na úrovni 2 %. No zároveň je oveľa nižšia ako pred rokom, v novembri 2022, keď dosiahla až 10,1 %.
V celej Európskej únii (EÚ) miera inflácie v novembri 2023 klesla na 3,1 % z 3,6 % v októbri a z 11,1 % v novembri 2022, uviedol Eurostat.
Najnižšiu medziročnú mieru inflácie v EÚ zaznamenali v novembri 2023 Belgicko (-0,8 %), Dánsko (0,3 %) a Taliansko (0,6 %). Najvyššie medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien mali Česko (8 %), Maďarsko (7,7 %), Slovensko a Rumunsko (zhodne 6,9 %).
V porovnaní s októbrom sa medziročná miera inflácie znížila v 21 členských štátoch, zostala stabilná v troch a vzrástla v troch.
Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín a energií a ktorú ECB pozorne sleduje ako lepší ukazovateľ základného trendu, v novembri v súlade s rýchlym odhadom klesla na 3,6 % zo 4,2 % v októbri. To je jej najnižšia úroveň od apríla 2022.
Prispelo k tomu zníženie cien energií o 11,5 % (po poklese o -11,2 % v októbri) aj zmiernenie rastu cien potravín, alkoholu a tabaku (na 6,9 % zo 7,4 %). V novembri sa spomalil tiež rast cien služieb (na 4 % zo 4,6 %) a neenergetických priemyselných produktov (na 2,9 % z 3,5 %).
V novembri 2023 najviac prispeli k ročnej miere inflácie v eurozóne služby (1,69 percentuálneho bodu, p. b.), po nich nasledovali potraviny, alkohol a tabak (1,37 p. b.), priemyselné tovary bez energií (0,75 p. b.), zatiaľ čo príspevok cien energií bol záporný (-1,41 p. b.).
V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v eurozóne v novembri 2023 znížili o 0,5 %, najviac od januára 2020.
V decembri sa však medziročná miera inflácie v eurozóne pravdepodobne zvýši vzhľadom na tzv. bázický efekt, teda vlaňajší porovnávací základ v prípade cien energií. Uviedla to nedávno prezidentka ECB Christine Lagardová na pravidelnej tlačovej konferencii po decembrovom rozhodnutí banky o menovej politike.
V roku 2024 centrálna banka eurozóny očakáva, že inflácia v regióne bude klesať pomalšie v dôsledku ďalších vzostupných bázických efektov a postupného odstraňovania minulých fiškálnych opatrení zameraných na zmiernenie šoku z nárastu cien energií, dodala Lagardová.