Väčšina manželov si ponecháva režim BSM (bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Každý z partnerov má ale spravidla samostatný príjem a tiež vlastný účet. Je teda celkom bežné, že navzájom nevedia o všetkých svojich výdavkoch. Je to ale podľa zákona v poriadku? Čo ak chcete z úspor našetrených z vašej mzdy investovať do určitého majetku väčšiu sumu? Môže váš manžel voči transakcii namietať alebo ju dokonca zneplatniť?
Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) je majetok nadobudnutý ktorýmkoľvek z manželov počas trvania manželstva. Z tohto pravidla existuje aj niekoľko výnimiek (vo výlučnom vlastníctve budú napr. veci získané dedičstvom či darom); medzi tieto výnimky ale nepatrí príjem zo zamestnania či podnikania. Aj mzda, ktorá vám bola vyplatená po svadbe či úspory z takto nadobudnutých príjmov budú tvoriť súčasť spoločného majetku.
S majetkom vo vašom výlučnom vlastníctve (napr. aj s vecami nadobudnutými ešte pred svadbou) môžete disponovať podľa vašich preferencií; súhlas manžela nepotrebujete.
Pokiaľ ide o majetok v BSM, platí, že bežné záležitosti týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných (tzn. nie bežných) záležitostiach je ale potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Toto pravidlo si mnohí v praxi vykladajú tak, že ak by úkon jedného z manželov mohol výraznejšie ohroziť majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, vyžaduje sa pre jeho platnosť aj odsúhlasenie druhým manželom. V skutočnosti to ale nie je také jednoznačné. Na niektoré úkony podľa Najvyššieho súdu súhlas manžela vôbec nepotrebujete, a to napriek tomu, že by mohli mať značný dopad aj na BSM. O ktoré úkony ide?
K vymedzeniu osobitného typu transakcií, ktoré si nevyžadujú odsúhlasenie zo strany druhého manžela, došlo v súdnom spore o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu. Iniciovala ho manželka, ktorej sa nepáčilo, že jej manžel počas trvania manželstva nadobudol bez jej vedomia a súhlasu obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným. Za podiel mal podľa dohody s prevodcom zaplatiť 30 000,- eur. Manžel ale dojednanú cenu nezaplatil; prevodca podielu sa preto domáhal jej úhrady v samostatnom súdnom konaní. Práve táto skutočnosť manželke nevyhovovala. Ak by totiž bolo voči manželovi vydané rozhodnutie, na základe ktorého by bol povinný zaplatiť 30 000,- eur, mohol by exekútor v exekučnom konaní siahnuť aj na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Súdy nižšej inštancie manželke vyhoveli a zmluvu uzatvorenú bez jej súhlasu označili ako neplatnú. K zvratu došlo až na Najvyššom súde (rozhodnutie vydané pod sp.zn. 4Cdo/316/2020), ktorý celú záležitosť posúdil úplne inak.
Najvyšší súd so stanoviskom nižších súdov nesúhlasil. Upozornil, že ak príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka hovorí o súhlase s „vybavovaním týkajúcim sa spoločných vecí“, nemožno nimi myslieť taký majetok, ktorý sa má do BSM ešte len nadobudnúť. Ak teda jeden z manželov uzatvorí zmluvu, na základe ktorej bude do BSM určitá majetková hodnota ešte len získaná, nepotrebuje podľa súdu na jej uzatvorenie súhlas druhého manžela; a to dokonca ani vtedy, ak pôjde o inú než bežnú záležitosť. Najvyšší súd dokonca výslovne podotkol, že zmluvu nerobí neplatnou ani to, že na plnenie z nej vyplývajúceho záväzku majú byť bez súhlasu druhého manžela použité spoločné prostriedky.
Pre úplnosť treba dodať, že stanovisko Najvyššieho súdu na uvedenú problematiku sa čiastočne líši od stanoviska, ktoré v minulosti vyslovil Ústavný súd (bližšie napr. rozhodnutie Ústavného súdu, sp.zn. I. ÚS 26/2010). Tento sa naopak vo svojej rozhodovacej praxi opakovane zastal toho z manželov, ktorý uzatvorenie zmluvy či prevzatie záväzku neodsúhlasil. Najvyšší súd sa však s rozdielnym náhľadom vyrovnal poukazom na to, že Ústavný súd posudzoval skutkovo odlišné prípady. Jeho názor bol totiž vyslovený vo vzťahu k zmluvám, v ktorých na seba jeden z manželov prebral záväzky bez akejkoľvek protihodnoty (napr. sa stal ručiteľom alebo pristúpil k záväzku). V prípade posudzovanom Najvyšším súdom ale manžel za záväzok zaplatiť kúpnu cenu získal ako protihodnotu obchodný podiel.