Pätnásť percent obyvateľov Slovenska nemá žiadne finančné rezervy
Bratislava 22. septembra (TASR) - Pätnásť percent obyvateľov Slovenska nemá žiadne finančné rezervy a ďalších 18 % má úspory nižšie, ako je ich mesačný príjem domácnosti. Väčšina obyvateľov si mesačne dokáže z výplaty odložiť menej ako 120 eur a 15 % si neodkladá nič. Vyplýva to z prieskumu realizovaného pre spoločnosť Home Credit. Na druhej strane, pätina respondentov uviedla, že sa im finančne darí lepšie ako minulý rok.
"Keď sa pozrieme na to, aké majú Slováci finančné rezervy v porovnaní s rokom 2023, tak štyria z desiatich hovoria o ich poklese, z toho 23 % deklaruje výrazne nižšie medziročné úspory. Rovnako ako vlani je na tom približne tretina opýtaných. V lepšej finančnej kondícii je naopak pätina Slovákov. Medziročne si totiž polepšilo 20 %, výrazne z toho ale len päť percent," priblížila firma.
Z prieskumu ďalej vyplynulo, že 13 % ľudí si z mesačného príjmu odkladá od 80 do 120 eur, ďalších 14 % od 120 do 200 eur a deväť percent od 200 do 320 eur. Desiati zo sto respondentov si vedia odložiť do rezervy od 320 do 600 eur a traja zo stovky viac ako 1 000 eur.
Mať k dispozícii finančnú rezervu aspoň vo výške niekoľkých platov, pre prípad neočakávaných výdavkov alebo pri krátkodobom výpadku príjmu, je podľa spoločnosti pre veľké množstvo obyvateľov nereálnou skutočnosťou.
"Pozitívne je, že v porovnaní s rokom 2023 aspoň o niečo ubudlo takých, čo si nedokážu odložiť ani euro, keďže vlani ich bolo o šesť percent viac ako tento rok. Taktiež mierne pribudlo tých, čo majú aspoň päť mesačných príjmov v zálohe. No stále je tu vyše 20 % Slovákov, ktorí si vedia usporiť len do 80 eur mesačne," uviedol analytik trhu spoločnosti Jaroslav Ondrušek.
Domácnosti by sa mali snažiť udržať si mesačné príjmy aspoň mierne vyššie, ako sú ich výdavky. Pomôcť by malo napríklad stanovenie si vopred vyčlenenej čiastky z každej výplaty, ktorú si domácnosť odloží pre prípad nepredvídateľných udalostí.
"Keď sa pozrieme na to, aké majú Slováci finančné rezervy v porovnaní s rokom 2023, tak štyria z desiatich hovoria o ich poklese, z toho 23 % deklaruje výrazne nižšie medziročné úspory. Rovnako ako vlani je na tom približne tretina opýtaných. V lepšej finančnej kondícii je naopak pätina Slovákov. Medziročne si totiž polepšilo 20 %, výrazne z toho ale len päť percent," priblížila firma.
Z prieskumu ďalej vyplynulo, že 13 % ľudí si z mesačného príjmu odkladá od 80 do 120 eur, ďalších 14 % od 120 do 200 eur a deväť percent od 200 do 320 eur. Desiati zo sto respondentov si vedia odložiť do rezervy od 320 do 600 eur a traja zo stovky viac ako 1 000 eur.
Mať k dispozícii finančnú rezervu aspoň vo výške niekoľkých platov, pre prípad neočakávaných výdavkov alebo pri krátkodobom výpadku príjmu, je podľa spoločnosti pre veľké množstvo obyvateľov nereálnou skutočnosťou.
"Pozitívne je, že v porovnaní s rokom 2023 aspoň o niečo ubudlo takých, čo si nedokážu odložiť ani euro, keďže vlani ich bolo o šesť percent viac ako tento rok. Taktiež mierne pribudlo tých, čo majú aspoň päť mesačných príjmov v zálohe. No stále je tu vyše 20 % Slovákov, ktorí si vedia usporiť len do 80 eur mesačne," uviedol analytik trhu spoločnosti Jaroslav Ondrušek.
Domácnosti by sa mali snažiť udržať si mesačné príjmy aspoň mierne vyššie, ako sú ich výdavky. Pomôcť by malo napríklad stanovenie si vopred vyčlenenej čiastky z každej výplaty, ktorú si domácnosť odloží pre prípad nepredvídateľných udalostí.
