Nemecký minister financií predstavil plán daňových úľav v roku 2023
Berlín 10. augusta (TASR) - Nemecký minister financií Christian Lindner v stredu formálne predstavil plán daňových úľav v roku 2023 v hodnote 10 miliárd eur na zmiernenie negatívneho vplyvu vysokej inflácie na domácnosti. Médiá v krajine už pritom o balíku pomoci informovali v predchádzajúcich dňoch. TASR správu prevzala z AP a AFP.
Minister financií v stredu uviedol, že vláda plánuje znížiť dane pre širokú skupinu obyvateľstva, ktorú sužujú vysoké náklady na energie a inflácia.
Podľa Lindnera bude zo zmien daňového systému profitovať zhruba 48 miliónov ľudí. Cieľom je zabrániť tomu, aby boli zdaňovaní viac ako je nárast ich platov. Po zvýšení miezd v rámci boja s infláciou by totiž stúplo aj ich daňové zaťaženie. Výsledkom by bolo, že nárast ich príjmu by v podstate vymazali vyššie dane. Tento fenomén, nazývaný "studená progresia", zvyčajne zasiahne viac zamestnancov s nižšími príjmami.
V najbližších rokoch podľa ministra stúpnu aj prídavky na deti.
Plán počíta so zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane v roku 2023, ako aj hranice pre úroveň príjmu, od ktorej sa platí najvyššia sadzba dane vo výške 42 %.
Prepočty ukazujú, že najväčšie absolútne zisky z navrhovaného zníženia daní budú mať ľudia s vyššími príjmami, pričom tí, ktorí zarábajú viac ako 60.000 eur ročne, získajú približne 470 eur, zatiaľ čo ľudia zarábajúci 20.000 eur len 115 eur.
Miera inflácie v Nemecku dosiahla v júli 7,5 %, čo je síce o niečo menej ako 7,6 % v júni, ale stále jedna z najvyšších úrovní od zjednotenia Nemecka v 90. rokoch minulého storočia. Dôvodom je najmä zdraženie energií po ruskej invázii na Ukrajinu.
Daňové úľavy sú súčasťou balíka pomoci vo výške 30 miliárd eur, ktorý začiatkom tohto roka uvoľnil kancelár Olaf Scholz na zvládnutie nadmernej inflácie. Už zavedené opatrenia v rámci tohto balíka zahŕňajú zníženie dane z palív a mesačný lístok na verejnú dopravu, platný v celom Nemecku, len za 9 eur na jún, júl a august.
Ale "mraky, ktoré visiace nad najväčšou európskou ekonomikou, ďalej tmavnú" s príchodom chladnejších mesiacov. Konflikt na Ukrajine vykoľajil nádeje Nemecka na zotavenie sa z pandémie nového koronavírusu a návrat k hospodárskemu rastu.
Nemecko je pre svoje exportne orientované priemyselné odvetvia obzvlášť zraniteľné voči problémom v dodávateľských reťazcoch a nedostatku surovín, ktorý spôsobila pandémia. Teraz navyše čelí prudkému zvýšeniu účtov za energie, keďže Rusko drasticky obmedzilo svoje dodávky plynu po invázii na Ukrajinu.
Energetická kríza nielenže okresáva kúpnu silu spotrebiteľov, ale poškodzuje aj nemecký priemysel, ktorý sa pri výrobe spoliehal na lacné dodávky energií.
Zamestnanci v najväčšej európskej ekonomike tak čelia dvojnásobnej katastrofe v podobe vyšších nákladov a rastúcej hrozby straty pracovných miest. Veľké spoločnosti premýšľajú totiž o odstavení niektorých tovární, keďže udržiavať ich výrobné linky v prevádzke už nemusí byť nákladovo efektívne.
Nemecká ekonomika v 2. štvrťroku stagnovala, ale analytici varovali, že v 2. polroku sa recesii nevyhne.
Minister financií v stredu uviedol, že vláda plánuje znížiť dane pre širokú skupinu obyvateľstva, ktorú sužujú vysoké náklady na energie a inflácia.
Podľa Lindnera bude zo zmien daňového systému profitovať zhruba 48 miliónov ľudí. Cieľom je zabrániť tomu, aby boli zdaňovaní viac ako je nárast ich platov. Po zvýšení miezd v rámci boja s infláciou by totiž stúplo aj ich daňové zaťaženie. Výsledkom by bolo, že nárast ich príjmu by v podstate vymazali vyššie dane. Tento fenomén, nazývaný "studená progresia", zvyčajne zasiahne viac zamestnancov s nižšími príjmami.
V najbližších rokoch podľa ministra stúpnu aj prídavky na deti.
Plán počíta so zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane v roku 2023, ako aj hranice pre úroveň príjmu, od ktorej sa platí najvyššia sadzba dane vo výške 42 %.
Prepočty ukazujú, že najväčšie absolútne zisky z navrhovaného zníženia daní budú mať ľudia s vyššími príjmami, pričom tí, ktorí zarábajú viac ako 60.000 eur ročne, získajú približne 470 eur, zatiaľ čo ľudia zarábajúci 20.000 eur len 115 eur.
Miera inflácie v Nemecku dosiahla v júli 7,5 %, čo je síce o niečo menej ako 7,6 % v júni, ale stále jedna z najvyšších úrovní od zjednotenia Nemecka v 90. rokoch minulého storočia. Dôvodom je najmä zdraženie energií po ruskej invázii na Ukrajinu.
Daňové úľavy sú súčasťou balíka pomoci vo výške 30 miliárd eur, ktorý začiatkom tohto roka uvoľnil kancelár Olaf Scholz na zvládnutie nadmernej inflácie. Už zavedené opatrenia v rámci tohto balíka zahŕňajú zníženie dane z palív a mesačný lístok na verejnú dopravu, platný v celom Nemecku, len za 9 eur na jún, júl a august.
Ale "mraky, ktoré visiace nad najväčšou európskou ekonomikou, ďalej tmavnú" s príchodom chladnejších mesiacov. Konflikt na Ukrajine vykoľajil nádeje Nemecka na zotavenie sa z pandémie nového koronavírusu a návrat k hospodárskemu rastu.
Nemecko je pre svoje exportne orientované priemyselné odvetvia obzvlášť zraniteľné voči problémom v dodávateľských reťazcoch a nedostatku surovín, ktorý spôsobila pandémia. Teraz navyše čelí prudkému zvýšeniu účtov za energie, keďže Rusko drasticky obmedzilo svoje dodávky plynu po invázii na Ukrajinu.
Energetická kríza nielenže okresáva kúpnu silu spotrebiteľov, ale poškodzuje aj nemecký priemysel, ktorý sa pri výrobe spoliehal na lacné dodávky energií.
Zamestnanci v najväčšej európskej ekonomike tak čelia dvojnásobnej katastrofe v podobe vyšších nákladov a rastúcej hrozby straty pracovných miest. Veľké spoločnosti premýšľajú totiž o odstavení niektorých tovární, keďže udržiavať ich výrobné linky v prevádzke už nemusí byť nákladovo efektívne.
Nemecká ekonomika v 2. štvrťroku stagnovala, ale analytici varovali, že v 2. polroku sa recesii nevyhne.
