NBS: Dlhopisy zvládajú sprísňovanie politiky ECB bez väčších výkyvov
Bratislava 18. novembra (TASR) - Trh vládnych dlhopisov v eurozóne zvláda sprísňovanie menovej politiky bez výraznejších výkyvov. Ak by pritom dlhopisy jednotlivých krajín nereagovali na politiku Európskej centrálnej banky (ECB) v rovnakej miere, ani tlmenie inflačných tlakov by v nich nebolo rovnomerné. Tieto trendy je preto potrebné pozorne sledovať. Upozornili na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v novembrovom vydaní Frankfurtských hárkov, v ktorých komentujú a vysvetľujú menovú politiku ECB.
V súčasnosti sú odchýlky vo výnosoch na trhu vládnych dlhopisov v eurozóne pomerne nízke, konštatovali analytici. Svoje maximum dosiahli približne v období dlhovej krízy v roku 2012, teraz sú naopak v blízkosti historicky najnižších hodnôt. "Zároveň však tieto odchýlky prevyšujú mimoriadne nízke hodnoty z obdobia pred veľkou hospodárskou krízou. To je možné vysvetliť aj tým, že istá časť odchýlky odzrkadľuje objektívne odlišnosti medzi krajinami, ktoré sa mohli v čase meniť," vysvetlili.
Zaujímavosťou je podľa odborníkov aj to, že príspevok Slovenska k celkovej miere odchýlky v eurozóne bol historicky pomerne nízky. "To reflektuje možnosť, že Slovensko výrazným spôsobom ani neprofitovalo a ani nedoplácalo na finančnú fragmentáciu. Fragmentačné toky teda z tohto pohľadu Slovensko skôr obchádzali," priblížili. Na druhej strane, v súčasnosti z dôvodu rastu výnosov slovenských vládnych dlhopisov rastie aj príspevok Slovenska, od roku 2022 približne o 35 bázických bodov.
Analytici NBS pripomenuli, že vlády a banky zvyknú mať z finančného pohľadu úzke prepojenie. Banky totiž v niektorých krajinách vlastnia výraznejšie objemy vládneho dlhu. Na druhej strane, v rámci eurozóny nie sú dotiahnuté záchranné mechanizmy pre finančný sektor do stavu, že by prípadné problémy bánk nemuseli riešiť národné vlády.
"Preto úrokové sadzby, za ktoré banky získavajú zdroje, zvyknú reagovať na vývoj výnosov štátnych dlhopisov v krajinách, kde banky sídlia. To sa následne premieta do sadzieb, ktoré banky účtujú firmám a domácnostiam pri úveroch. Ak sú tieto výrazne odlišné v rôznych kútoch eurozóny, znamená to, že má spoločná menová politika rôzne vplyvy na miestny cenový vývoj, čo je nežiaduce," zdôraznili analytici.
V súčasnosti sú odchýlky vo výnosoch na trhu vládnych dlhopisov v eurozóne pomerne nízke, konštatovali analytici. Svoje maximum dosiahli približne v období dlhovej krízy v roku 2012, teraz sú naopak v blízkosti historicky najnižších hodnôt. "Zároveň však tieto odchýlky prevyšujú mimoriadne nízke hodnoty z obdobia pred veľkou hospodárskou krízou. To je možné vysvetliť aj tým, že istá časť odchýlky odzrkadľuje objektívne odlišnosti medzi krajinami, ktoré sa mohli v čase meniť," vysvetlili.
Zaujímavosťou je podľa odborníkov aj to, že príspevok Slovenska k celkovej miere odchýlky v eurozóne bol historicky pomerne nízky. "To reflektuje možnosť, že Slovensko výrazným spôsobom ani neprofitovalo a ani nedoplácalo na finančnú fragmentáciu. Fragmentačné toky teda z tohto pohľadu Slovensko skôr obchádzali," priblížili. Na druhej strane, v súčasnosti z dôvodu rastu výnosov slovenských vládnych dlhopisov rastie aj príspevok Slovenska, od roku 2022 približne o 35 bázických bodov.
Analytici NBS pripomenuli, že vlády a banky zvyknú mať z finančného pohľadu úzke prepojenie. Banky totiž v niektorých krajinách vlastnia výraznejšie objemy vládneho dlhu. Na druhej strane, v rámci eurozóny nie sú dotiahnuté záchranné mechanizmy pre finančný sektor do stavu, že by prípadné problémy bánk nemuseli riešiť národné vlády.
"Preto úrokové sadzby, za ktoré banky získavajú zdroje, zvyknú reagovať na vývoj výnosov štátnych dlhopisov v krajinách, kde banky sídlia. To sa následne premieta do sadzieb, ktoré banky účtujú firmám a domácnostiam pri úveroch. Ak sú tieto výrazne odlišné v rôznych kútoch eurozóny, znamená to, že má spoločná menová politika rôzne vplyvy na miestny cenový vývoj, čo je nežiaduce," zdôraznili analytici.
