Vďaka povinnému zmluvnému poisteniu (ďalej tiež „PZP“) sa nemusíme báť, či bude mať vinník dopravnej nehody dostatok peňazí, aby nahradil spôsobené škody. Poisťovňa musí v zmysle zákona za škodcu zaplatiť všetky uplatnené a preukázané nároky na náhradu:
1) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
2) škody, ktorá vznikla poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
3) ušlého zisku,
4) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní vyššie uvedených nárokov voči poisťovni, ktorá nesplní povinnosti súvisiace s ich uspokojením, prípadne ich náhradu neoprávnene odmietne poskytnúť alebo ju neoprávnene kráti.
Súdna prax sa zhoduje na tom, že v rámci nárokov na náhradu škody z PZP sa má vykompenzovať aj nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Jeho úhrada pritom nemusí byť s poisťovňou osobitne dohodnutá.
Pre úplnosť treba dodať, že PZP neslúži na odčinenie škôd, ktoré v dôsledku prevádzky vášho vozidla vznikli vám. Na tento účel by ste mali mať dojednané havarijné poistenie. Toto sa (na rozdiel od PZP) spravuje predovšetkým zmluvou uzatvorenou s poisťovňou. Pokiaľ by ste teda potrebovali preplatiť náklady na prenájom náhradného vozidla z havarijného poistenia, musí vaša poistná zmluva takýto druh odškodnenia pokrývať.
Poisťovne kompenzujú nájomné za užívanie takého náhradného automobilu, ktorý zodpovedá vášmu poškodenému vozidlu. Optimálne by teda malo ísť o auto rovnakej triedy; prípustné je ale samozrejme aj zapožičanie vozidla nižšej triedy.
Nájomné nemusí byť preplatené v celej sume, ktorú vám prenajímateľ napokon vyúčtuje. Jeho náhrada býva znižovaná o tzv. prevádzkové náklady. Ide o výdavky, ktoré by ste museli uhradiť v súvislosti s užívaním vášho vlastného vozidla, ak by nedošlo k jeho poškodeniu. Poisťovne používajú pre výpočet týchto nákladov osobitnú metodiku, ktorá nemusí vždy korešpondovať s realitou.
Ak vzhľadom na svoju prácu či rodinný stav musíte mať k dispozícii auto a vaše vlastné je nepojazdné, môžete túto situáciu uspokojivo riešiť len zapožičaním iného vozidla. Aby bol váš životný štandard zachovaný, bude náhrada nevyhnutná minimálne dovtedy, kým opäť nebudete môcť používať svoje auto. Potreba náhradného vozidla sa teda nelíši podľa toho, či je vaše vlastné auto stále v servise kvôli oprave alebo či ho nemáte kvôli tomu, že sa kvôli tzv. totálnej škode najskôr musia vytvoriť podmienky pre zaobstaranie nového.
Poisťovne ale na vyššie uvedené zatiaľ nereflektujú a pri kompenzácii nákladov na prenájom náhradného vozidla striktne rozlišujú medzi prípadmi, v ktorých:
1) bola na automobile spôsobená tzv. totálna škoda, v dôsledku ktorej už nemá zmysel vozidlo vôbec opravovať alebo
2) sú poškodenia automobilu reparovateľné a poškodenému sa po oprave vráti späť jeho pôvodné vozidlo.
V prípade neopraviteľného poškodenia auta zastávajú poisťovne názor, že náklady na nájom náhradného vozidla nemožno kompenzovať až do doby, kedy vám bude vyplatená náhrada škody za zničenie vášho auta.
Argumentujú, že ak by boli nútené preplatiť nájomné až do okamihu získania prostriedkov na kúpu nového automobilu, mohlo by odškodnenie aj násobne prevýšiť skutočnú škodu, ktorá vám na vozidle vznikla. Nájomné preto považujú za účelne vynaložený a kompenzovateľný náklad len do okamihu, v ktorom sa dozviete, že oprava poškodeného vozidla by nebola rentabilná.
Pokiaľ sa nabúrané auto oplatí opravovať, nemali by ste mať spravidla väčší problém s preplatením nájomného až do doby, kým vám autoservis vaše vozidlo nedá do poriadku.
Mnoho vlastníkov tzv. totálne poškodených vozidiel sa pochopiteľne odmietlo zmieriť s tým, že si majú celé nájomné odo dňa oznámenia o nevýhodnosti opravy až do dňa získania plnenia za poškodenie automobilu financovať sami. Napriek tomu, že sa opakovane pokúšali o priznanie kompenzácie za dlhšie obdobie aj súdnou cestou, slovenské súdy sa vo veľkej väčšine prípadov prikláňali k názoru poisťovní.
Nádej pre poškodených, ktorých vozidlo sa už po nehode neoplatí opravovať, priniesol začiatkom roka 2023 Ústavný súd SR. V odôvodnení svojho rozhodnutia vydaného na základe podanej ústavnej sťažnosti deklaroval, že poškodený, ktorému na aute vznikla „len“ opraviteľná škoda a poškodený, ktorého auto bolo naopak úplne zničené, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii. Ani jeden z nich totiž nemôže užívať svoje vlastné vozidlo a obaja sú preto nútení pristúpiť k nájmu náhradného vozidla.
V nadväznosti na to Ústavný súd uviedol, že keď sa poškodený dozvie o totálnej škode, nemá to nijaký vplyv na nevyhnutnosť využívania náhradného vozidla. K zmene jeho postavenia môže dôjsť až vtedy, keď poisťovňa oznámi ukončenie likvidácie škodovej udalosti a poukáže mu finančné prostriedky, ktoré môže následne použiť na zakúpenie nového vozidla. S prihliadnutím na argumentáciu uvedenú v rozhodnutí Ústavného súdu je teda do budúcna možné očakávať, že súdy budú poškodeným priznávať kompenzáciu nájmu náhradného vozidla za dlhšiu dobu aj v prípade totálnej škody (bližšie nález Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 602/2022-34).