Frankfurt nad Mohanom 21. júla (TASR) - Dôsledky ruskej vojny na Ukrajine a prudko rastúca inflácia zhoršili vyhliadky ekonomiky eurozóny. Vyhlásila to vo štvrtok šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. TASR správu prevzala z AP a AFP.

"Neoprávnená agresia Ruska voči Ukrajine je pokračujúcou brzdou rastu. Vplyv vysokej inflácie a vyššej neistoty má tlmiaci účinok na ekonomiku," povedala Lagardová novinárom.

Závislosť Európy od dovozu ruskej energie spôsobuje, že členovia eurozóny sa pripravujú na ťažkú zimu a plánujú prideľovať energie, ak Moskva zastaví dodávky plynu. Tieto faktory "výrazne zatemňujú ekonomické vyhliadky v druhej polovici roku 2022", skonštatovala.

Inflácia v eurozóne "je naďalej nežiaduco vysoká a očakáva sa, že nejaký čas zostane nad naším cieľom, v dôsledku pokračujúceho tlaku na ceny energií, potravín a ďalších položiek, ako aj v dôsledku oslabenia eura," poznamenala.

Foto: TASR - Pavel Neubauer

Miera inflácia v eurozóne dosiahla v júni 8,6 %, čo je historicky najvyššia úroveň v regióne a vysoko nad cieľom centrálnej banky na úrovni 2 %.

ECB nebude tiež váhať s nasadením nového krízového nástroja na nákup dlhopisov, ktorého cieľom je v prípade potreby obmedziť rozdiely v nákladoch na pôžičky medzi členmi eurozóny, uviedla ďalej Lagardová. Poznamenala, že hoci by ECB nový nástroj "radšej nepoužila, ak ho bude musieť použiť, nebude váhať" a je schopná "rozbehnúť sa vo veľkom", aby zabezpečila rovnomerný prenos svojej menovej politiky v celej eurozóne.

ECB vo štvrtok ukončila éru negatívnych úrokových sadzieb s väčším než očakávaným zvýšením svojich úrokov až o 50 bázických bodov, keďže inflácia stúpa a energetická kríza sa blíži.

Banka vo vyhlásení uviedla, že jej nové "hodnotenie inflačných rizík" ju oprávňuje urobiť "väčší prvý krok na ceste k normalizácii menových sadzieb", ako signalizovala na svojom predchádzajúcom zasadnutí v júni, keď politici naznačili zámer dvihnúť sadzby o skromnejších 25 bázických bodov.

Konkrétne, ECB zvýšila depozitnú úrokovú sadzbu zo záporného pásma na nulu, sadzbu na hlavné refinančné operácie na 0,50 % a sadzbu na jednodňové pôžičky na 0,75 %. ECB bola pod tlakom, aby na zasadnutí vo štvrtok premýšľala o väčšom kroku v dôsledku stúpajúcich cien, oslabenia eura voči doláru a zvýšeniu úrokov iných centrálnych bánk.

Centrálna banka eurozóny odhalila tiež prvé detaily nového krízového nástroja na boj proti tlaku na dlhopisy niektorých členov eurozóny. Nový nástoj s názvom Transmission Protection Instrument (TPI) je reakciou na nedávne zvýšenie nákladov na pôžičky viac zadlžených, zvyčajne južných štátoch regiónu, ako je Taliansko. Jeho cieľom je obmedziť tzv. fragmentáciu, teda neopodstatnené rozdiely v nákladoch na pôžičky medzi 19 krajinami eurozóny.

Lagardová odmietla komentovať krízu v Taliansku po rezignácii premiéra Maria Draghiho, namiesto toho zdôraznila, že nástroj TPI bol navrhnutý tak, aby "riešil špecifické riziko, ktorému môžu čeliť všetky krajiny eurozóny". Dodala, že o jeho použití rozhodne Rada guvernérov na základe kritérií, ktoré sú veľmi konkrétne formulované.