J. Sturnaras: ECB by mala znížiť úrokové sadzby tento rok štyrikrát
Londýn 14. marca (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) by mala znížiť úrokové sadzby do augustovej letnej prestávky dvakrát a potom opätovne dvakrát do konca tohto roka. Povedal to vo štvrtok guvernér gréckej centrálnej banky a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Jannis Sturnaras s tým, že ECB by sa nemala ohliadať na konanie americkej centrálnej banky Fed. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
"Musíme začať s redukciou úrokových sadzieb dostatočne skoro, aby sa nestalo, že naša menová politika bude príliš reštriktívna," povedal Sturnaras v Londýne v rozhovore pre Bloomberg. "Ideálne by bolo pristúpiť k dvom redukciám do letnej prestávky, pričom za celý rok by bolo vhodné znížiť úrokové sadzby celkovo štyrikrát," dodal.
Do augustovej letnej prestávky bude ECB rozhodovať o menovej politike celkovo trikrát, a to 11. apríla, 6. júna a 18. júla. Následné zasadnutie sa uskutoční až 12. septembra.
Sturnaras patrí v Rade guvernérov ECB k takzvaným holubiciam, teda finančníkom presadzujúcim uvoľnenejšiu menovú politiku, aj keď sa v poslednom období priklonil k "jastrabom," ktorí presadzujú, aby ECB počkala s prvou redukciou sadzieb na jún. Guvernér gréckej centrálnej banky v tejto súvislosti uviedol, že najviac informácií získa centrálna banka v období medzi aprílom a júnom. "Do aprílového zasadnutia nebude tých informácií potrebných na rozhodnutie o úrokových sadzbách dostatok, omnoho viac ich získame do zasadnutia naplánovaného na jún," povedal, čím potvrdil vyjadrenia šéfky ECB Christine Lagardovej z minulého týždňa.
"Myslím si, že ak by sme mali znížiť úrokové sadzby už v apríli, to by muselo dôjsť k prepadu ekonomiky. A takýto vývoj nepredpokladám," uviedol Sturnaras.
Zároveň však upozornil, že "rast ekonomiky v eurozóne je slabší, než sa čakalo, zatiaľ čo inflácia sa v poslednom období výrazne zmiernila". V raste miezd veľký problém nevidí, pričom uviedol, že reálne mzdy dosiahnu úroveň spred obdobia pandémie najskôr v roku 2025.
Odmietol aj názory, podľa ktorých by mohol nastať problém, ak ECB uvoľní menovú politiku ešte predtým, než tak urobí Federálny rezervný systém (Fed) v USA. "Absolútne nesúhlasím s názorom, že nemôžeme znížiť úrokové sadzby predtým, než rovnaký krok urobí Fed," povedal Sturnaras s tým, že rovnako ako on zmýšľa väčšina členov Rady guvernérov ECB.
Opačný názor má guvernér rakúskej centrálnej banky Robert Holzmann. Ten už niekoľkokrát dal najavo, že ECB by nemala urobiť prvý krok, napriek tomu, že podľa Lagardovej "bude ECB rozhodovať nezávisle". Na tom trvá aj Sturnaras, ktorý dodal, že situácia v eurozóne je "výrazne odlišná" v porovnaní so situáciou v USA, kde sa ekonomika vyvíja lepšie než v menovej únii.
"Máme omnoho väčšie dôvody znížiť úrokové sadzby než v USA," povedal Sturnaras. Očakáva, že depozitná úroková sadzba, ktorá teraz dosahuje rekordné 4 %, by mala postupne klesať až na 2 % v závere budúceho roka, prípadne na začiatku roka 2026. Túto úroveň zároveň považuje za neutrálnu.
"Musíme začať s redukciou úrokových sadzieb dostatočne skoro, aby sa nestalo, že naša menová politika bude príliš reštriktívna," povedal Sturnaras v Londýne v rozhovore pre Bloomberg. "Ideálne by bolo pristúpiť k dvom redukciám do letnej prestávky, pričom za celý rok by bolo vhodné znížiť úrokové sadzby celkovo štyrikrát," dodal.
Do augustovej letnej prestávky bude ECB rozhodovať o menovej politike celkovo trikrát, a to 11. apríla, 6. júna a 18. júla. Následné zasadnutie sa uskutoční až 12. septembra.
Sturnaras patrí v Rade guvernérov ECB k takzvaným holubiciam, teda finančníkom presadzujúcim uvoľnenejšiu menovú politiku, aj keď sa v poslednom období priklonil k "jastrabom," ktorí presadzujú, aby ECB počkala s prvou redukciou sadzieb na jún. Guvernér gréckej centrálnej banky v tejto súvislosti uviedol, že najviac informácií získa centrálna banka v období medzi aprílom a júnom. "Do aprílového zasadnutia nebude tých informácií potrebných na rozhodnutie o úrokových sadzbách dostatok, omnoho viac ich získame do zasadnutia naplánovaného na jún," povedal, čím potvrdil vyjadrenia šéfky ECB Christine Lagardovej z minulého týždňa.
"Myslím si, že ak by sme mali znížiť úrokové sadzby už v apríli, to by muselo dôjsť k prepadu ekonomiky. A takýto vývoj nepredpokladám," uviedol Sturnaras.
Zároveň však upozornil, že "rast ekonomiky v eurozóne je slabší, než sa čakalo, zatiaľ čo inflácia sa v poslednom období výrazne zmiernila". V raste miezd veľký problém nevidí, pričom uviedol, že reálne mzdy dosiahnu úroveň spred obdobia pandémie najskôr v roku 2025.
Odmietol aj názory, podľa ktorých by mohol nastať problém, ak ECB uvoľní menovú politiku ešte predtým, než tak urobí Federálny rezervný systém (Fed) v USA. "Absolútne nesúhlasím s názorom, že nemôžeme znížiť úrokové sadzby predtým, než rovnaký krok urobí Fed," povedal Sturnaras s tým, že rovnako ako on zmýšľa väčšina členov Rady guvernérov ECB.
Opačný názor má guvernér rakúskej centrálnej banky Robert Holzmann. Ten už niekoľkokrát dal najavo, že ECB by nemala urobiť prvý krok, napriek tomu, že podľa Lagardovej "bude ECB rozhodovať nezávisle". Na tom trvá aj Sturnaras, ktorý dodal, že situácia v eurozóne je "výrazne odlišná" v porovnaní so situáciou v USA, kde sa ekonomika vyvíja lepšie než v menovej únii.
"Máme omnoho väčšie dôvody znížiť úrokové sadzby než v USA," povedal Sturnaras. Očakáva, že depozitná úroková sadzba, ktorá teraz dosahuje rekordné 4 %, by mala postupne klesať až na 2 % v závere budúceho roka, prípadne na začiatku roka 2026. Túto úroveň zároveň považuje za neutrálnu.
