Finančná správa začala v týchto dňoch doručovať daňovníkom oznámenie o pridelení indexu daňovej spoľahlivosti. Problém je, že v prípade sporných výsledkov daňových kontrol nemá finančná správa definovaný postup, ako „ošetriť” reputačné riziká vyplývajúce z nekorektne prideleného statusu nespoľahlivého subjektu. Daňová odborníčka Ľubomíra Murgašová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton hovorí, že zlé hodnotenie v indexe daňovej spoľahlivosti by mohlo byť až protiústavné.
Index daňovej spoľahlivosti s tromi stupňami zverejnený do 30.9.
Finančná správa chce do konca septembra 2022 rozposlať každému daňovníkovi, ktorý je registrovaný pre daň z príjmov a podniká, oznámenie o pridelení indexu daňovej spoľahlivosti. Celkovo pôjde o vyše 600-tisíc hodnotení verejne dostupných na webe FS SR v časti Informačné zoznamy, ktoré budú zverejnené v predĺženom termíne od 30.9.2022.
Index daňovej spoľahlivosti funguje v určitej forme na Slovensku už od roku 2018 a mal za cieľ slúžiť ako nástroj na dobrovoľné plnenie daňových povinností voči Finančnej správe zo strany firiem. Až do 1.1.2022 nebolo hodnotenie daňových subjektov transparentné a podmienky pre výpočet indexu neboli zverejnené. Novelou Daňového poriadku s účinnosťou od 1.1.2022 sa index daňovej spoľahlivosti zmenil z neverejného na verejný, čím sa mala zabezpečiť transparentnosť hodnotenia daňových subjektov.
Po novom bude každý daňovník zaradený do skupiny vysoko spoľahlivý, spoľahlivý alebo nespoľahlivý. Rozdeľovanie do skupín má prebehnúť na základe plnenia daňových povinností (podávanie priznaní a výkazov v lehote), včasného plnenia oznamovacích povinností, platenia daní, preddavkov a pokút, správne vypočítanej výšky dane v daňovom priznaní. Podrobné kritériá sú uvedené tu. Sporným momentom však je, že do indexu vstupujú aj výsledky daňových kontrol.
Prečo je výsledok daňovej kontroly pri indexe problém
„V mnohých prípadoch sa stáva, že správca dane má odlišný názor na výklad daňových predpisov ako firmy a zastupujúci daňoví poradcovia. V týchto prípadoch sa firmy musia brániť až súdnou cestou, avšak kým súd rozhodne, „prischne“ firmám nálepka nespoľahlivého daňového subjektu. Z tohto hodnotenia potom plynú rôzne malusy, prihoršenie pri vyrubovaní pokút a takisto reputačné riziko,“ hodnotí nastavenie indexu daňovej spoľahlivosti Ľubomíra Murgašová, daňová manažérka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Podľa súčasného nastavenia nie je vôbec jasné, ako sa finančná správa postaví k situáciám, keď dá súd v spore firme za pravdu.„Bude finančná správa spätne korigovať udelené malusy či prípadne vyrubované pokuty? Akým spôsobom vykompenzuje finančná správa firme nekorektne pridelený index daňovo nespoľahlivého subjektu? Obávam sa, že firme nezostane nič iné, ako na súde problematicky preukazovať, že na základe neoprávnene priradeného indexu jej vznikla finančná alebo iná ujma. Takto by to však nemalo byť. Nedomyslený systém povinné daňového indexu môže byť ďalším krokom, ktorý zníži záujem firiem o podnikanie na Slovensku a zhorší konkurencieschopnosť krajiny,“ zdôrazňuje Ľ. Murgašová zo spoločnosti Grant Thornton.
Potenciálne protiústavným momentom je fakt, že aktuálny index sa bude zostavovať podľa plnenia povinností daňovníka za päť rokov spätne (2017-2021), čiže za obdobie, kedy index v súčasnej podobe ešte nefungoval. „Daňovníci napríklad nemohli vedieť, že oneskorené plnenie ich daňových povinností bude mať v budúcnosti pre nich takéto následky. Retroaktivita, čiže spätná účinnosť legislatívy, je v rozpore s právnou istotou, ktorú garantuje ústava. Týmto štát zasahuje do legitímnych očakávaní podnikateľov,“ vysvetľuje Ľubomíra Murgašová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Ako vyzerá index daňovej spoľahlivosti a čo hodnotí (všetky detaily o indexe)
Rámcové kritériá pre určenie indexu daňovej spoľahlivosti sú ustanovené vyhláškou Ministerstva Financií SR a zverejnené na stránke finančnej správy. V upravenom paragrafovom znení Daňového poriadku je zase určené, komu a akým spôsobom Finančná správa doručí oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti, aké následky – či už benefity alebo malusy – vyplývajú zo získaného hodnotenia, a zároveň, akým spôsobom má daňovník možnosť sa proti priradenému indexu brániť.
Koho sa index daňovej spoľahlivosti týka a akým spôsobom o ňom budú daňové subjekty informované
Index daňovej spoľahlivosti sa týka daňovníkov, ktorí boli zriadení za účelom podnikania a zároveň sú registrovaní pre účely dane z príjmov na Slovensku. Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti finančná správa zasiela daňovníkovi po dvoch rokoch, odkedy bol zaregistrovaný pre daň z príjmov. Nové oznámenie o pridelenom daňovom indexe sa doručuje aj daňovníkom, ktorí už dostali oznámenie v minulosti v rokoch 2018 – 2021. Kvôli vyhodnocovaniu daňovej spoľahlivosti veľkého množstva firiem a následných oznámení sa pôvodnú lehotu 28.2.2022 nepodarilo dodržať. Ich doručenie sa očakáva v najbližšej dobe.
Daňové subjekty budú následne prehodnocované na polročnej báze. Firmy by mali následne dostávať nové oznámenie o pridelenom indexe iba v prípade, ak sa ich hodnotenie zmení.
Kategórie daňovníkov a k nim prislúchajúce benefity alebo malusy
Daňový subjekt, ktorého sa index daňovej spoľahlivosti týka, môže byť na základe hodnotenia plnenia povinností voči finančnej správe zaradený do jednej z nasledujúcich skupín:
a) Vysoko spoľahlivý daňový subjekt
b) Spoľahlivý daňový subjekt
c) Nespoľahlivý daňový subjekt
d) Nehodnotený daňový subjekt nespĺňajúci podmienky pre zaradenie do hodnotenia
Keďže jedným z hlavných cieľov indexu daňovej spoľahlivosti je motivovať daňovníkov, aby si riadne a včasne plnili svoje povinnosti, zaradenie do skupiny so sebou môže priniesť benefity, ako aj malusy. Daňový poriadok ustanovuje, že daňovému subjektu, ktorý je na základe indexu hodnotený ako vysoko spoľahlivý, je správca dane povinný:
a) vyhotoviť čiastkový protokol pri výkone daňovej kontroly na oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu,
b) určiť lehotu najmenej 15 dní vo výzve v súvislosti s vykonaním daňovej kontroly alebo výkonom miestneho zisťovania,
c) znížiť úhradu za vydanie záväzného stanoviska na polovicu,
d) znížiť úhradu za vydanie rozhodnutia o použití konkrétnej metódy určenia základu dane,
e) umožniť platbu dane v splátkach,
f) umožniť odklad platby dane.
Naopak, ak je daňový subjekt ohodnotený ako nespoľahlivý, správca dane určí lehotu 8 dní na splnenie si určenej povinnosti v súvislosti vykonaním daňovej kontroly alebo výkonom miestneho zisťovania. Lehotu 8 dní bude možné predĺžiť na základe odôvodenej žiadosti.
Okrem vyššie uvedeného správca dane môže pri vyrubení pokút prihliadať na priradený index.
Výpočet indexu z 2 parametrov: daňové kritériá + efektívna daňová sadzba
Pravidlá pre výpočet nového indexu budú dostupné na portáli finančnej správy. Porušenie povinností je bodovo hodnotené podľa závažnosti a dĺžky trvania. Pri hodnotení finančná správa posudzuje plnenia povinností v rámci daňových zákonov, zákona o účtovníctve a plnenie povinností v rámci eKasy. Zároveň sa pri výpočte indexu daňovej spoľahlivosti zohľadňujú aj ekonomické ukazovatele.
Efektívna daňová sadzba okrem prínosu pre štátny rozpočet cez vykázanú daň z príjmu zohľadňuje aj spoločenský význam daňového subjektu ako zamestnávateľa, ktorý je vyjadrený prostredníctvom zrazenej dane zo závislej činnosti za svojich zamestnancov. Určenie indexu prebieha nasledovne:
- za vysoko spoľahlivý je považovaný daňový subjekt, ktorý má pridelených maximálne 10 bodov a zároveň spĺňa podmienku ekonomického ukazovateľa;
- za spoľahlivý daňový subjekt sa považuje taký, ktorý má pridelených viac ako 10 a zároveň menej ako 25 bodov, alebo ak má pridelených maximálne 10 bodov a zároveň nespĺňa podmienku ekonomického ukazovateľa;
- nespoľahlivým je daňový subjekt, ktorý má pridelených minimálne 25 bodov.
Na základe zverejnenej vyhlášky sú hodnotiace daňové kritériá a ich porušenia nasledovné:
a) Plnenie povinnosti podať daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov. Rozlišuje sa podanie po lehote do 3 kalendárnych dní, nad 3 dni, nepodanie pri fyzických osobách po výzve na podanie a pri právnických osobách bez výzvy, a to ani po výzve na podanie. Plnenie sa hodnotí za posledných 5 rokov;
b) Plnenie povinnosti podať kontrolný výkaz a súhrnný výkaz podľa osobitného predpisu. Platia rovnaké časové lehoty ako v bode a). Plnenie sa hodnotí za posledné 3 roky;
c) Plnenie povinnosti podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti a prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti v lehote podľa osobitného predpisu. Platia rovnaké časové lehoty ako v bode a). Plnenie sa hodnotí za posledné 3 roky;
d) Plnenie povinnosti uviesť daň v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní v správnej výške;
e) Plnenie povinnosti uviesť sumu, ktorú mal daňový subjekt vykázať podľa osobitného predpisu a sumu, na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitného predpisu v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní v správnej výške;
f) Plnenie povinnosti zaplatiť alebo odviesť v ustanovenej lehote daň podľa osobitných predpisov a iné peňažné plnenie. Pri vzniku nedoplatku sa vyhodnocuje najvyšší nedoplatok za sledované obdobie, ktoré je spravidla 6 mesiacov, pričom je stanovených 8 hraničných hodnôt, napr. do EUR 20, od EUR 21 do EUR 170 atď.;
g) Plnenie povinnosti zaplatiť colný dlh, pokuty a iné platby vymerané alebo uložené podľa colných predpisov, daň z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebnú daň pri dovoze v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške. Pri vzniku nedoplatku platia rovnaké pravidlá ako v bode f);
h) Vyhodnocujú sa nálezy kontrol daňového úradu ohľadne prípadných rozdielov v sume dane alebo sume nadmerného odpočtu DPH, alebo zisteného rozdielu v sume daňovej straty; Kontrola prebieha na dani z príjmov fyzických a právnických osôb, DPH, dani z motorových vozidiel a dani zo závislej činnosti, a to za obdobie 3 rokov;
i) Vyhodnocuje sa správne používanie tzv. eKasy. Porušením sa rozumie existencia právoplatného rozhodnutia ukladajúceho pokutu, a to v rámci skúmaného obdobia 3 rokov. Zohľadňuje sa výška pokuty, ako aj opakované porušenie;
j) Vyhodnocuje sa plnenie zákona o účtovníctve. Porušením sa rozumie existencia právoplatného rozhodnutia ukladajúceho pokutu, a to v rámci skúmaného obdobia 3 rokov. Výška pokuty sa nezohľadňuje.
Hodnotiace kritéria sú záväzné a predmetom hodnotenia by malo byť plnenie všetkých povinností, ktoré spadajú pod kontrolu Finančnej správy.
Ekonomické ukazovatele: Efektívna daňová sadzba (EDS)
Pomocou EDS sa posudzujú:
a) výnosy alebo príjmy za dosiahnuté zdaňovacie obdobie, u fyzickej osoby príjmy alebo výnosy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti;
b) vykázaná daň z príjmov pred uplatnením úľav, u fyzických osôb daň z čiastkového základu dane z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti aj pred uplatnením daňového bonusu;
c) suma dane zrazenej zamestnávateľom svojim zamestnancom za zúčtované a vyplatené zdaniteľné príjmy za celé zdaňovacie obdobie.
EDS sa vypočíta:
EDS = 100x (Daň z príjmov) / (Výnosy alebo Príjmy);
Hraničná hodnota efektívnej daňovej sadzby sa pre hodnotené obdobie vypočíta:
EDS0 = 2 – log(Zrazená daň zo závislej činnosti / 1000);
Následne sa EDS porovná s hraničnou hodnotou EDS0, pričom platí, že ak EDS > EDS0, podmienka sa považuje za splnenú.
EDS0 je pre daňové subjekty, ktoré nie sú zamestnávateľmi, stanovená na 2 %, a u zamestnávateľov je stanovená individuálne podľa výšky zrazenej dane zo závislej činnosti.
Ako sa efektívne brániť proti priradenému indexu
Od 1.1.2022 by oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti malo obsahovať aj výpočet a odôvodnenie, na základe ktorých konkrétnych porušení bol firme priradený konkrétny index.
Ak daňový subjekt s hodnotením nesúhlasí, má možnosť podať námietku voči pridelenému indexu daňovej spoľahlivosti. Námietka sa musí podať do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Podaná námietka musí byť odôvodnená a jej podanie má odkladný účinok. Ak daňový subjekt zmešká lehotu na podanie námietky, nie je možné zmeškanie lehoty odpustiť.
Na stránke finančnej správy bude aj verejne dostupný zoznam všetkých daňovníkov s prideleným indexom a to (Informačné zoznamy).
Informačný servis
