ANALÝZA TÝŽDŇA: Úročenie hypoték môže klesnúť k 3 %
Bratislava 23. novembra (TASR) - Na slovenskom hypotekárnom trhu je vidieť postupný nárast poskytnutých úverov na bývanie aj pokles ich úročenia. Viaceré banky v poslednom čase inzerujú sadzby pod 4 %. V dlhšom období môžu klesnúť až k úrovni 3 %, tento pokles však nebude rýchly a ovplyvniť ho môže viacero faktorov. Zhodli sa na tom odborníci oslovení TASR.
Poklesu úročenia pomáha znižovanie inflácie a s tým súvisiace uvoľňovanie menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB). "V nadväznosti na znižovanie sadzieb zo strany ECB sa začali znižovať sadzby aj v rámci komerčných bánk na Slovensku, čo považujem za pozitívny jav pre "nabudenie" úverového sektora, resp. vyššieho záujmu o kúpu nehnuteľností," uviedol odborný garant pre sektor úverov a kapitálového trhu spoločnosti Universal maklérsky dom Marek Sokol.
Niektoré banky už znížili úročenie časti hypoték pod úroveň 4 % a postupne sa k nim môžu pridať aj ďalšie, predpokladá riaditeľka pre úvery v spoločnosti Fingo.sk Eva Šablová. Výraznejšie znižovanie úrokových sadzieb je však podľa nej vzhľadom na externé faktory ťažké predpovedať. "Je však cítiť zvýšený záujem ľudí o financovanie bývania, preto konkurenčný tlak a snaha bánk zlepšiť si trhovú pozíciu môžu v horizonte pár mesiacov motivovať finančné domy k ďalšiemu znižovaniu sadzieb," priblížila.
"Očakávam, že decembrové zasadnutie guvernérov centrálnych bánk pristúpi k zníženiu základnej úrokovej sadzby, čo bude mať pozitívny vplyv na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb jednotlivých bánk. Obávam sa však, že na Slovensku môže dôjsť v porovnaní s ostatnými bankami eurozóny len k estetickému zníženiu úrokových sadzieb," zhodnotil úverový analytik finančno-poradenskej spoločnosti Simplea Peter Horčiak.
Dôvodov na opatrnosť je podľa neho niekoľko. Patria k nim zavedenie bankovej dane na Slovensku, minuloročný znížený rating SR, ako aj balík konsolidačných opatrení na rok 2025, ktorý bude mať vplyv na všetky sektory hospodárstva. "Keď sa trh s týmito externalitami popasuje, mohli by sme na budúci rok zažiť postupné zníženie úrokových sadzieb na úroveň 3 %," avizoval Horčiak.
Podľa Sokola je dôležité, aby sa znižovanie úrokov realizovalo opatrne a zamedzilo sa opätovnému zvyšovaniu inflačných tlakov. Hodnoty okolo 3 % možno očakávať v horizonte jedného až dvoch rokov, závisieť to bude od ekonomickej situácie. "V najbližších mesiacoch, pokiaľ ešte tomu dopomôže ďalšie zníženie zo strany ECB, môžeme očakávať aj následne miernu reakciu zo strany komerčných bánk, ako tomu bolo aj v predchádzajúcom období od leta," doplnil odborník.
Premenných, ktoré môžu ovplyvniť nastavený trend znižovania úrokov, je podľa Šablovej veľa. V súčasnosti je preto veľmi ťažké predpovedať akúkoľvek budúcu úroveň úročenia hypoték. "Kľúčovým, avšak nie jediným faktorom pri nastavovaní cenovej stratégie slovenských bánk je ECB a jej rozhodnutia, respektíve signály smerom k prípadnému ďalšiemu znižovaniu základnej úrokovej sadzby. Predikcie sa však po výsledkoch prezidentských volieb v USA môžu meniť. Ďalším faktorom, ktorý môže zmeniť dynamiku poklesu úrokov u nás, je vývoj inflácie v eurozóne a celková geopolitická situácia," priblížila s tým, že otázny je aj vplyv konsolidácie verejných financií a vplyv vládneho dlhu na rizikovú prirážku Slovenska.
Poklesu úročenia pomáha znižovanie inflácie a s tým súvisiace uvoľňovanie menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB). "V nadväznosti na znižovanie sadzieb zo strany ECB sa začali znižovať sadzby aj v rámci komerčných bánk na Slovensku, čo považujem za pozitívny jav pre "nabudenie" úverového sektora, resp. vyššieho záujmu o kúpu nehnuteľností," uviedol odborný garant pre sektor úverov a kapitálového trhu spoločnosti Universal maklérsky dom Marek Sokol.
Niektoré banky už znížili úročenie časti hypoték pod úroveň 4 % a postupne sa k nim môžu pridať aj ďalšie, predpokladá riaditeľka pre úvery v spoločnosti Fingo.sk Eva Šablová. Výraznejšie znižovanie úrokových sadzieb je však podľa nej vzhľadom na externé faktory ťažké predpovedať. "Je však cítiť zvýšený záujem ľudí o financovanie bývania, preto konkurenčný tlak a snaha bánk zlepšiť si trhovú pozíciu môžu v horizonte pár mesiacov motivovať finančné domy k ďalšiemu znižovaniu sadzieb," priblížila.
"Očakávam, že decembrové zasadnutie guvernérov centrálnych bánk pristúpi k zníženiu základnej úrokovej sadzby, čo bude mať pozitívny vplyv na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb jednotlivých bánk. Obávam sa však, že na Slovensku môže dôjsť v porovnaní s ostatnými bankami eurozóny len k estetickému zníženiu úrokových sadzieb," zhodnotil úverový analytik finančno-poradenskej spoločnosti Simplea Peter Horčiak.
Dôvodov na opatrnosť je podľa neho niekoľko. Patria k nim zavedenie bankovej dane na Slovensku, minuloročný znížený rating SR, ako aj balík konsolidačných opatrení na rok 2025, ktorý bude mať vplyv na všetky sektory hospodárstva. "Keď sa trh s týmito externalitami popasuje, mohli by sme na budúci rok zažiť postupné zníženie úrokových sadzieb na úroveň 3 %," avizoval Horčiak.
Podľa Sokola je dôležité, aby sa znižovanie úrokov realizovalo opatrne a zamedzilo sa opätovnému zvyšovaniu inflačných tlakov. Hodnoty okolo 3 % možno očakávať v horizonte jedného až dvoch rokov, závisieť to bude od ekonomickej situácie. "V najbližších mesiacoch, pokiaľ ešte tomu dopomôže ďalšie zníženie zo strany ECB, môžeme očakávať aj následne miernu reakciu zo strany komerčných bánk, ako tomu bolo aj v predchádzajúcom období od leta," doplnil odborník.
Premenných, ktoré môžu ovplyvniť nastavený trend znižovania úrokov, je podľa Šablovej veľa. V súčasnosti je preto veľmi ťažké predpovedať akúkoľvek budúcu úroveň úročenia hypoték. "Kľúčovým, avšak nie jediným faktorom pri nastavovaní cenovej stratégie slovenských bánk je ECB a jej rozhodnutia, respektíve signály smerom k prípadnému ďalšiemu znižovaniu základnej úrokovej sadzby. Predikcie sa však po výsledkoch prezidentských volieb v USA môžu meniť. Ďalším faktorom, ktorý môže zmeniť dynamiku poklesu úrokov u nás, je vývoj inflácie v eurozóne a celková geopolitická situácia," priblížila s tým, že otázny je aj vplyv konsolidácie verejných financií a vplyv vládneho dlhu na rizikovú prirážku Slovenska.
