ANALÝZA TÝŽDŇA: Digitálneho eura sa banky nemusia obávať
Bratislava 9. novembra (TASR) - Digitálne euro je prirodzený vývojový krok, na ktorý sa aj slovenské banky musia pripraviť a počítať s ním. Aj keď bude jeho zavedenie určitou výzvou, nemusia sa ho obávať, zhodnotil pre TASR finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Na výzvy spojené s digitálnym eurom poukázali tiež analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
V čase rastúcej popularity decentralizovaných kryptomien sa podľa Búlika centrálne banky snažia zaujať najmä mladších ľudí a zaistiť, aby zbytočne veľa zdrojov neunikalo do neregulovanej časti finančného trhu. Príprava digitálnej meny je tak prirodzeným krokom, ku ktorému chce postupne pristúpiť aj Európska centrálna banka (ECB).
Keďže digitálne euro nebude alternatívnou investíciou ako kryptomeny, pre banky nepôjde o novú obchodnú príležitosť, ale o odliv likvidity. "Elektronická peňaženka bude fungovať v inom režime ako bežné vklady, ktoré slovenské banky vo veľkej miere využívajú ako dostupný zdroj financovania úverov. Z tohto hľadiska bude digitálne euro pre banky výzvou," pripustil Búlik.
Zároveň však pripomenul, že banky ako zdroj financovania nevyužívajú len vklady na bežných účtoch, ale aj termínované vklady a úverové linky z medzibankového trhu. Pri termínovaných vkladoch je pritom ohrozenie digitálnym eurom minimálne. Takisto je podľa analytika málo pravdepodobné, že by všetci klienti bánk využívali maximálny limit na presun prostriedkov do digitálnej peňaženky. Ten zatiaľ nebol stanovený, môže sa pohybovať v tisícoch eur.
"Keďže aj pri klasických platbách sa platobné prostriedky vyvíjajú, samotné digitálne euro neprinesie z hľadiska platobného komfortu užívateľom zásadné reálne výhody oproti dnešnej platbe kartou, mobilom alebo hodinkami. Jedinou novinkou bude anonymita platieb, čo môže povzbudiť časť ľudí k intenzívnemu využívaniu, bude to však výrazná menšina," vysvetlil Búlik.
Aj investičný analytik spoločnosti Fingo.sk Jakub Nagy vníma prínos digitálneho eura pre bežných ľudí ako otázny. "Všetci už teraz používame peniaze v digitálnej forme prostredníctvom bankových systémov, platobných služieb, ako je SWIFT, a ďalších elektronických platobných platforiem. Na konci dňa sú peniaze v podstate len číselné hodnoty, ktoré zobrazujú našu aktuálnu sumu na displeji či v aplikácii," pripomenul s tým, že len malé percento celkovej peňažnej zásoby existuje vo forme bankoviek a mincí, väčšina je už v súčasnosti digitálna. "Projekt digitálneho eura v tejto podobe neprináša žiadnu zásadnú hodnotu, ktorá by ďalej zjednodušila alebo zlepšila náš finančný systém," doplnil Nagy.
Aj keď by sa banky nemali obávať zavedenia digitálneho eura, musia sa naň pripraviť, zdôraznil Búlik. "Banky si musia urobiť analýzy a ideálne aj prieskumy medzi klientami, aby odhadli potenciálny presun vkladov z bežných účtov do digitálnych peňaženiek. Na základe tohto modelovania budú musieť upraviť úverové linky pre financovanie podnikateľov aj obyvateľov tak, aby mali dostatok externých zdrojov," priblížil. Považuje to za kľúčový krok, ktorým banky predídu riziku, že by ich prekvapila privysoká alokácia úspor do digitálnych peňaženiek.
Analytik na jednej strane nevidí v digitálnom eure zásadný posun vo zvýšení pohodlia či úspore času pri platení, na druhej strane nemajú Slováci podľa neho ani dôvod obávať sa tohto projektu. Pôjde totiž len o novú formu euromeny pod kontrolou centrálnej banky. "Na rozdiel od kryptomien, ktoré sú úplne neregulované a vystavené mnohým rizikám, bude digitálne euro garantované ECB. Navyše, digitálne peňaženky by mali spravovať rovnaké banky, v ktorých ľudia držia svoje úspory. To znamená, že úspory ľudí budú aj pri digitálnom eure rovnako v bezpečí ako pri klasickom eure," doplnil Búlik.
Analytici NBS v aktuálnom komentári poukázali na to, že digitálne euro by malo priniesť výhody pre spotrebiteľov aj obchodníkov. Určité výhody môžu z neho vyplynúť aj pre bankový sektor, očakáva sa však, že môže byť pre banky výzvou. "Dôvodom je, že časť prostriedkov prekonvertovaných na digitálne euro bude pochádzať z vkladov v bankách. Ak by bol tento úbytok výraznejší, mohlo by to zhoršiť likvidnú situáciu bánk," upozornili.
Slovenský bankový sektor je pritom podľa nich v porovnaní s inými krajinami v eurozóne viac vystavený potenciálnemu vplyvu zavedenia digitálneho eura. Dôvodom je najmä vysoká závislosť bánk na vkladoch domácností a v priemere nižšie zostatky na ich účtoch. Na základe dostupných dát analytici NBS odhadujú, že presun by sa mohol na Slovensku týkať približne 5 % z celkových vkladov domácností.
V čase rastúcej popularity decentralizovaných kryptomien sa podľa Búlika centrálne banky snažia zaujať najmä mladších ľudí a zaistiť, aby zbytočne veľa zdrojov neunikalo do neregulovanej časti finančného trhu. Príprava digitálnej meny je tak prirodzeným krokom, ku ktorému chce postupne pristúpiť aj Európska centrálna banka (ECB).
Keďže digitálne euro nebude alternatívnou investíciou ako kryptomeny, pre banky nepôjde o novú obchodnú príležitosť, ale o odliv likvidity. "Elektronická peňaženka bude fungovať v inom režime ako bežné vklady, ktoré slovenské banky vo veľkej miere využívajú ako dostupný zdroj financovania úverov. Z tohto hľadiska bude digitálne euro pre banky výzvou," pripustil Búlik.
Zároveň však pripomenul, že banky ako zdroj financovania nevyužívajú len vklady na bežných účtoch, ale aj termínované vklady a úverové linky z medzibankového trhu. Pri termínovaných vkladoch je pritom ohrozenie digitálnym eurom minimálne. Takisto je podľa analytika málo pravdepodobné, že by všetci klienti bánk využívali maximálny limit na presun prostriedkov do digitálnej peňaženky. Ten zatiaľ nebol stanovený, môže sa pohybovať v tisícoch eur.
"Keďže aj pri klasických platbách sa platobné prostriedky vyvíjajú, samotné digitálne euro neprinesie z hľadiska platobného komfortu užívateľom zásadné reálne výhody oproti dnešnej platbe kartou, mobilom alebo hodinkami. Jedinou novinkou bude anonymita platieb, čo môže povzbudiť časť ľudí k intenzívnemu využívaniu, bude to však výrazná menšina," vysvetlil Búlik.
Aj investičný analytik spoločnosti Fingo.sk Jakub Nagy vníma prínos digitálneho eura pre bežných ľudí ako otázny. "Všetci už teraz používame peniaze v digitálnej forme prostredníctvom bankových systémov, platobných služieb, ako je SWIFT, a ďalších elektronických platobných platforiem. Na konci dňa sú peniaze v podstate len číselné hodnoty, ktoré zobrazujú našu aktuálnu sumu na displeji či v aplikácii," pripomenul s tým, že len malé percento celkovej peňažnej zásoby existuje vo forme bankoviek a mincí, väčšina je už v súčasnosti digitálna. "Projekt digitálneho eura v tejto podobe neprináša žiadnu zásadnú hodnotu, ktorá by ďalej zjednodušila alebo zlepšila náš finančný systém," doplnil Nagy.
Aj keď by sa banky nemali obávať zavedenia digitálneho eura, musia sa naň pripraviť, zdôraznil Búlik. "Banky si musia urobiť analýzy a ideálne aj prieskumy medzi klientami, aby odhadli potenciálny presun vkladov z bežných účtov do digitálnych peňaženiek. Na základe tohto modelovania budú musieť upraviť úverové linky pre financovanie podnikateľov aj obyvateľov tak, aby mali dostatok externých zdrojov," priblížil. Považuje to za kľúčový krok, ktorým banky predídu riziku, že by ich prekvapila privysoká alokácia úspor do digitálnych peňaženiek.
Analytik na jednej strane nevidí v digitálnom eure zásadný posun vo zvýšení pohodlia či úspore času pri platení, na druhej strane nemajú Slováci podľa neho ani dôvod obávať sa tohto projektu. Pôjde totiž len o novú formu euromeny pod kontrolou centrálnej banky. "Na rozdiel od kryptomien, ktoré sú úplne neregulované a vystavené mnohým rizikám, bude digitálne euro garantované ECB. Navyše, digitálne peňaženky by mali spravovať rovnaké banky, v ktorých ľudia držia svoje úspory. To znamená, že úspory ľudí budú aj pri digitálnom eure rovnako v bezpečí ako pri klasickom eure," doplnil Búlik.
Analytici NBS v aktuálnom komentári poukázali na to, že digitálne euro by malo priniesť výhody pre spotrebiteľov aj obchodníkov. Určité výhody môžu z neho vyplynúť aj pre bankový sektor, očakáva sa však, že môže byť pre banky výzvou. "Dôvodom je, že časť prostriedkov prekonvertovaných na digitálne euro bude pochádzať z vkladov v bankách. Ak by bol tento úbytok výraznejší, mohlo by to zhoršiť likvidnú situáciu bánk," upozornili.
Slovenský bankový sektor je pritom podľa nich v porovnaní s inými krajinami v eurozóne viac vystavený potenciálnemu vplyvu zavedenia digitálneho eura. Dôvodom je najmä vysoká závislosť bánk na vkladoch domácností a v priemere nižšie zostatky na ich účtoch. Na základe dostupných dát analytici NBS odhadujú, že presun by sa mohol na Slovensku týkať približne 5 % z celkových vkladov domácností.
