Analýza: Slováci majú viac dlhov ako finančných aktív
Bratislava 26. októbra (TASR) - Čisté finančné aktíva priemerného Slováka sú najnižšie spomedzi porovnávaných krajín EÚ a jeho dlh je zároveň druhý najvyšší. Ako jediní v regióne nových členských krajín EÚ majú obyvatelia Slovenska v priemere viac dlhov ako finančných aktív. Poukázala na to Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR na základe aktuálnej správy medzinárodnej poisťovacej skupiny Allianz.
"Finančný majetok Slovákov je po pandémii, energetickej kríze a vysokej inflácii úplne najnižší spomedzi vybraných krajín. V roku 2023 sme sa prepadli aj pod úroveň čistých finančných aktív priemerného Rumuna, keďže v predchádzajúcich rokoch boli v tomto ukazovateli na dne tohto rebríčka práve Rumuni," upozornil ekonomický analytik KOZ Ján Košč.
Kým priemerný Slovák vlastní podľa údajov Allianz čisté finančné aktíva vo výške 9160 eur, v prípade priemerného obyvateľa Českej republiky ide o 31.910 eur, Slovinska 28.970 eur, Maďarska 22.860 eur a Poľska 13.570 eur. Medziročne vzrástli čisté finančné aktíva občanovi SR o 150 eur, čo je porovnaní s porovnateľnými krajinami najmenej, zdôraznil Košč.
Druhým problémom, ktorí trápi slovenské domácnosti, je podľa analytika miera zadlženia. Po Estónsku má SR druhý najvyšší dlh, v priemere 10.560 eur na obyvateľa. Priemerný dlh slovenského občana je tak vyšší ako jeho čisté finančné aktíva, a to o 1400 eur.
"Podiel dlhu na hrubých finančných aktívach bol v roku 2023 na Slovensku vo výške 54 % a v medziročnom porovnaní stúpol o dva percentuálne body (p. b.). Druhí v poradí v regióne sú Estónci len s 31 % podielom, pričom ich podiel medziročne klesol o dva p. b.," vyčíslil analytik.
Upozornil, že čistý finančný majetok slovenských domácností je okrem vkladov v bankách z veľkej časti uložený v akciách, dlhopisoch a podieloch v druhom a treťom dôchodkovom pilieri. "Odhliadnuc od vkladov v bankách a súkromných investícií je finančný majetok v dôchodkovom sporení reálne nedostupný. Je nepoužiteľný napríklad na sanáciu vlastných dlhov, na prípadne preklenutie finančných problémov zapríčinených stratou zamestnania alebo nepriaznivou životnou situáciou," doplnil Košč.
"Finančný majetok Slovákov je po pandémii, energetickej kríze a vysokej inflácii úplne najnižší spomedzi vybraných krajín. V roku 2023 sme sa prepadli aj pod úroveň čistých finančných aktív priemerného Rumuna, keďže v predchádzajúcich rokoch boli v tomto ukazovateli na dne tohto rebríčka práve Rumuni," upozornil ekonomický analytik KOZ Ján Košč.
Kým priemerný Slovák vlastní podľa údajov Allianz čisté finančné aktíva vo výške 9160 eur, v prípade priemerného obyvateľa Českej republiky ide o 31.910 eur, Slovinska 28.970 eur, Maďarska 22.860 eur a Poľska 13.570 eur. Medziročne vzrástli čisté finančné aktíva občanovi SR o 150 eur, čo je porovnaní s porovnateľnými krajinami najmenej, zdôraznil Košč.
Druhým problémom, ktorí trápi slovenské domácnosti, je podľa analytika miera zadlženia. Po Estónsku má SR druhý najvyšší dlh, v priemere 10.560 eur na obyvateľa. Priemerný dlh slovenského občana je tak vyšší ako jeho čisté finančné aktíva, a to o 1400 eur.
"Podiel dlhu na hrubých finančných aktívach bol v roku 2023 na Slovensku vo výške 54 % a v medziročnom porovnaní stúpol o dva percentuálne body (p. b.). Druhí v poradí v regióne sú Estónci len s 31 % podielom, pričom ich podiel medziročne klesol o dva p. b.," vyčíslil analytik.
Upozornil, že čistý finančný majetok slovenských domácností je okrem vkladov v bankách z veľkej časti uložený v akciách, dlhopisoch a podieloch v druhom a treťom dôchodkovom pilieri. "Odhliadnuc od vkladov v bankách a súkromných investícií je finančný majetok v dôchodkovom sporení reálne nedostupný. Je nepoužiteľný napríklad na sanáciu vlastných dlhov, na prípadne preklenutie finančných problémov zapríčinených stratou zamestnania alebo nepriaznivou životnou situáciou," doplnil Košč.
