Analýza: Digitálne euro môže byť pre banky v SR väčšou výzvou ako inde
Bratislava 6. novembra (TASR) - Slovenský bankový sektor je v porovnaní s inými krajinami v eurozóne viac vystavený potenciálnemu vplyvu zavedenia digitálneho eura. Dôvodom je najmä vysoká závislosť bánk na vkladoch domácností a v priemere nižšie zostatky na ich účtoch. V aktuálnom komentári na to poukázali analytici Národnej banky Slovenska (NBS). Zároveň však zdôraznili, že na základe dostupných údajov sa vplyv digitálneho eura na banky v SR zatiaľ nejaví ako zásadný.
Analytici pripomenuli, že digitálne euro by malo priniesť výhody pre spotrebiteľov aj obchodníkov. Určité výhody môžu z neho vyplynúť aj pre bankový sektor, očakáva sa však, že môže byť pre banky výzvou. "Dôvodom je, že časť prostriedkov prekonvertovaných na digitálne euro bude pochádzať z vkladov v bankách. Ak by bol tento úbytok výraznejší, mohlo by to zhoršiť likvidnú situáciu bánk," upozornili. Na základe dostupných dát odhadujú, že tento presun by mohol na Slovensku predstavovať približne 5 % z celkových vkladov domácností.
Vplyv digitálneho eura na banky bude podľa ekonómov NBS závisieť od množstva faktorov, ktoré sa budú v čase meniť. "Nejde iba o nastavenie limitu na veľkosť digitálnej peňaženky, ale tiež o mieru akceptácie digitálneho eura verejnosťou a možné zmeny v platobných návykoch. Rizikom môže byť, že v prípade bankovej krízy budú ľudia vnímať digitálne euro ako bezpečný prístav a výber vkladov sa ešte zintenzívni," vysvetlili.
Analytici na základe detailných bankových údajov vyčíslili, že z celkového zostatku vkladov domácností má transakčný charakter, teda sú používané na bežné platby, približne 55 %. Pri zohľadnení zostatku maximálne 3000 eur, čo je v súčasnosti odhadovaný limit na držbu digitálneho eura, ide o 12 % z vkladov domácností. Táto časť teda podlieha riziku možného presunu do digitálneho eura, ale iba vtedy, ak by každý z klientov využil túto možnosť naplno. Po zohľadnení aktuálneho prieskumu NBS, v ktorom vyjadrilo záujem o digitálnu menu iba 42 % opýtaných, sa odhadovaný presun týka 5 % z celkových vkladov domácností.
"Z pohľadu finančnej stability je kľúčové, že odhadovaný okamžitý presun 5 % vkladov domácností nepredstavuje výrazný podiel vkladov, a preto sa neočakáva zásadný vplyv na bankový sektor. Banky aktuálne disponujú dostatočnou ziskovosťou aj likvidnými rezervami, aby tento odlev vkladov v bežných podmienkach zvládli," zhodnotili analytici NBS. Až spotrebiteľská skúsenosť s digitálnym eurom navyše určí, či z pohľadu využívania finančných aktív nahradí skôr bankové vklady alebo hotovosť.
Digitálne meny sa dajú rozdeliť na kryptomeny, ktorých ekosystém je decentralizovaný a centrálnou bankou vydávané digitálne meny (CBDC). Otázkou CBDC sa v súčasnosti zaoberá viac ako 100 centrálnych bánk, vrátane Európskej centrálnej banky (ECB). Projekt digitálneho eura je v súčasnosti v prípravnej fáze, ktorá nadväzuje na predchádzajúcu dvojročnú výskumnú fázu. Jeho možné zavedenie je však stále ešte otázkou niekoľkých rokov, doplnili analytici NBS.
Analytici pripomenuli, že digitálne euro by malo priniesť výhody pre spotrebiteľov aj obchodníkov. Určité výhody môžu z neho vyplynúť aj pre bankový sektor, očakáva sa však, že môže byť pre banky výzvou. "Dôvodom je, že časť prostriedkov prekonvertovaných na digitálne euro bude pochádzať z vkladov v bankách. Ak by bol tento úbytok výraznejší, mohlo by to zhoršiť likvidnú situáciu bánk," upozornili. Na základe dostupných dát odhadujú, že tento presun by mohol na Slovensku predstavovať približne 5 % z celkových vkladov domácností.
Vplyv digitálneho eura na banky bude podľa ekonómov NBS závisieť od množstva faktorov, ktoré sa budú v čase meniť. "Nejde iba o nastavenie limitu na veľkosť digitálnej peňaženky, ale tiež o mieru akceptácie digitálneho eura verejnosťou a možné zmeny v platobných návykoch. Rizikom môže byť, že v prípade bankovej krízy budú ľudia vnímať digitálne euro ako bezpečný prístav a výber vkladov sa ešte zintenzívni," vysvetlili.
Analytici na základe detailných bankových údajov vyčíslili, že z celkového zostatku vkladov domácností má transakčný charakter, teda sú používané na bežné platby, približne 55 %. Pri zohľadnení zostatku maximálne 3000 eur, čo je v súčasnosti odhadovaný limit na držbu digitálneho eura, ide o 12 % z vkladov domácností. Táto časť teda podlieha riziku možného presunu do digitálneho eura, ale iba vtedy, ak by každý z klientov využil túto možnosť naplno. Po zohľadnení aktuálneho prieskumu NBS, v ktorom vyjadrilo záujem o digitálnu menu iba 42 % opýtaných, sa odhadovaný presun týka 5 % z celkových vkladov domácností.
"Z pohľadu finančnej stability je kľúčové, že odhadovaný okamžitý presun 5 % vkladov domácností nepredstavuje výrazný podiel vkladov, a preto sa neočakáva zásadný vplyv na bankový sektor. Banky aktuálne disponujú dostatočnou ziskovosťou aj likvidnými rezervami, aby tento odlev vkladov v bežných podmienkach zvládli," zhodnotili analytici NBS. Až spotrebiteľská skúsenosť s digitálnym eurom navyše určí, či z pohľadu využívania finančných aktív nahradí skôr bankové vklady alebo hotovosť.
Digitálne meny sa dajú rozdeliť na kryptomeny, ktorých ekosystém je decentralizovaný a centrálnou bankou vydávané digitálne meny (CBDC). Otázkou CBDC sa v súčasnosti zaoberá viac ako 100 centrálnych bánk, vrátane Európskej centrálnej banky (ECB). Projekt digitálneho eura je v súčasnosti v prípravnej fáze, ktorá nadväzuje na predchádzajúcu dvojročnú výskumnú fázu. Jeho možné zavedenie je však stále ešte otázkou niekoľkých rokov, doplnili analytici NBS.
