Analytik: Európska centrálna banka zrejme pozastaví zvyšovanie sadzieb
Bratislava 22. októbra (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) na svojom zasadnutí najbližší štvrtok (26.10.) pravdepodobne prvýkrát od júna minulého roka pozastaví cyklus zvyšovania úrokových sadzieb. Údaje o inflácii a ekonomickom raste eurozóny sú od predchádzajúceho zvýšenia v septembri v súlade s jej očakávaniami, priblížil analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Pripomenul, že počas predchádzajúcich desiatich zvýšení dosiahli kľúčové sadzby postupne najvyššie úrovne v histórii menovej únie. Depozitná sadzba pokorila 4 % hranicu. "Aj keď sa stále nedá úplne vylúčiť možnosť prekvapivého rastu októbrovej alebo novembrovej inflácie, očakávame skôr uplatňovanie "vyčkávacieho módu" ECB, ako rýchlej reakcie v podobe ďalších a pravidelných zvyšovaní," predpokladá analytik.
Priestor pre jednorazové podporné kroky pri znižovaní inflačných očakávaní však podľa neho stále existuje, zvlášť ak sa bude hospodárstvo eurozóny naďalej ochladzovať tempom, ktoré je pre ECB prijateľné. Trhové očakávania sú v súčasnosti nastavené na pozvoľný začiatok znižovania sadzieb od druhého štvrťroka budúceho roka.
"Samozrejme, aj tu existujú určité riziká. Ak by ekonomický rast prudšie klesol, alebo by sa finančné podmienky náhle sprísnili, môže byť znižovanie sadzieb rýchlejšie. Na druhej strane, ak by bol dôvodom útlmu ekonomického rastu vyšší rast cien energií počas nadchádzajúcej zimnej sezóny, ECB by čelila nepríjemnej výzve," upozornil Boháček.
Priemerná úroková sadzba nových úverov na bývanie v SR dosiahla podľa posledných údajov Národnej banky Slovenska (NBS) 4,3 %, čo je stále približne 0,4 percentuálneho bodu (p. b.) pod priemerom eurozóny, vyčíslil analytik. "V nadchádzajúcom období, do začiatku možného cyklu znižovania sadzieb na jar budúceho roka, stále očakávame ďalší rast k úrovniam blízkym 5 %. Tým by dosiahol ich rast voči najnižšej zaznamenanej úrovni na začiatku roku 2021 niečo vyše 4 p. b.," doplnil.
V budúcnosti majú síce úrokové sadzby hypoték väčší priestor pre pokles ako pre rast, ich úrovne spred dvoch rokov však nebudú podľa analytika tak skoro opäť viditeľné. "Situácia, ktorá umožňovala dlžníkom získať zdroje pod 1 %, nebola dlhodobo udržateľná a vzhľadom na priemernú historickú dĺžku ekonomického cyklu by zopakovanie takýchto úrovní bolo skôr náhodou, než vývojovým scenárom," dodal Boháček.
Pripomenul, že počas predchádzajúcich desiatich zvýšení dosiahli kľúčové sadzby postupne najvyššie úrovne v histórii menovej únie. Depozitná sadzba pokorila 4 % hranicu. "Aj keď sa stále nedá úplne vylúčiť možnosť prekvapivého rastu októbrovej alebo novembrovej inflácie, očakávame skôr uplatňovanie "vyčkávacieho módu" ECB, ako rýchlej reakcie v podobe ďalších a pravidelných zvyšovaní," predpokladá analytik.
Priestor pre jednorazové podporné kroky pri znižovaní inflačných očakávaní však podľa neho stále existuje, zvlášť ak sa bude hospodárstvo eurozóny naďalej ochladzovať tempom, ktoré je pre ECB prijateľné. Trhové očakávania sú v súčasnosti nastavené na pozvoľný začiatok znižovania sadzieb od druhého štvrťroka budúceho roka.
"Samozrejme, aj tu existujú určité riziká. Ak by ekonomický rast prudšie klesol, alebo by sa finančné podmienky náhle sprísnili, môže byť znižovanie sadzieb rýchlejšie. Na druhej strane, ak by bol dôvodom útlmu ekonomického rastu vyšší rast cien energií počas nadchádzajúcej zimnej sezóny, ECB by čelila nepríjemnej výzve," upozornil Boháček.
Priemerná úroková sadzba nových úverov na bývanie v SR dosiahla podľa posledných údajov Národnej banky Slovenska (NBS) 4,3 %, čo je stále približne 0,4 percentuálneho bodu (p. b.) pod priemerom eurozóny, vyčíslil analytik. "V nadchádzajúcom období, do začiatku možného cyklu znižovania sadzieb na jar budúceho roka, stále očakávame ďalší rast k úrovniam blízkym 5 %. Tým by dosiahol ich rast voči najnižšej zaznamenanej úrovni na začiatku roku 2021 niečo vyše 4 p. b.," doplnil.
V budúcnosti majú síce úrokové sadzby hypoték väčší priestor pre pokles ako pre rast, ich úrovne spred dvoch rokov však nebudú podľa analytika tak skoro opäť viditeľné. "Situácia, ktorá umožňovala dlžníkom získať zdroje pod 1 %, nebola dlhodobo udržateľná a vzhľadom na priemernú historickú dĺžku ekonomického cyklu by zopakovanie takýchto úrovní bolo skôr náhodou, než vývojovým scenárom," dodal Boháček.
