Každý veriteľ (bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu), ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti ponúka alebo poskytuje spotrebiteľské úvery, si musí voči svojim budúcim dlžníkom splniť špecifické povinnosti.
Asi najznámejšou z nich je veľmi prísne formulovaná informačná povinnosť, v rámci ktorej vám poskytovateľ úverov musí oznámiť množstvo zákonom stanovených údajov (viac sa o nej dozviete napríklad v článku: Spotrebiteľské úvery: kedy veriteľ stráca právo na úroky či poplatky?).
O čosi menej vošla do všeobecného povedomia slovenských spotrebiteľov povinnosť veriteľa posúdiť vašu schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Túto musí vyhodnotiť:
1) pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale aj
2) pred zmenou uvedenej zmluvy, v dôsledku ktorej dôjde k navýšeniu úveru.
Poskytovateľ je povinný vašu bonitu skúmať s tzv. odbornou starostlivosťou. Na účely jej posúdenia si môže od vás vyžiadať a aj sám aktívne zaobstarať celé spektrum informácií týkajúcich sa (aj) vášho súkromného života. Ich požadovaný rozsah pritom musí vyhodnotiť podľa:
- dĺžky obdobia, na ktoré sa spotrebiteľský úver či pôžička poskytuje,
- výšky požadovaného úveru,
- vášho príjmu a prípadne tiež
- účelu, na ktorý majú byť prostriedky z úveru vynaložené.
Veriteľ by mal pred uzavretím zmluvy okrem vašich zárobkov skúmať aj:
- aké máte pravidelné výdavky,
- aké ďalšie prípadné príjmy či náklady môžete s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z konania o dedičstve, predaja nehnuteľnosti či poistného plnenia),
- či nemáte záväzky, ktoré je pre vás problematické plniť.
Pre splnenie povinnosti preveriť vašu schopnosť splácania pôžičky sa vyžaduje, aby poskytovateľ úveru zhromaždené informácie aj primeraným spôsobom preveril. Údaje musia byť skrátka získané v rozsahu a kvalite, ktoré veriteľovi umožňujú utvoriť komplexný obraz o vašej terajšej a prípadne tiež budúcej majetkovej situácii.
Aby mohol usúdiť, že je vo vašich schopnostiach úver splatiť, musí mať postavené naisto, že vám vo vašom osobnom a domácom rozpočte zostane dostatok finančných prostriedkov, aby ste mohli bez akýchkoľvek problémov a obmedzení uhradiť predpokladanú splátku (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 4Co/100/2019).
Ak poskytovateľ úveru nepostupuje pri posudzovaní vašej bonity s odbornou starostlivosťou, nemôže voči vám uplatniť niektoré zo svojich nárokov, ktoré by mu za normálnych okolností prináležali. V každom prípade od vás nesmie vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Pokiaľ svoju povinnosť preveriť vašu schopnosť splácania úveru poruší hrubo, bude sa úver dokonca považovať za bezúročný a bez poplatkov. Za takéto porušenie sa priamo zo zákona pokladá napríklad:
- ak nevyžiada nijaké údaje o vašich príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo
- ak neprihliadne na údaje z databázy či registra (poskytovatelia úverov majú k dispozícii SRBI – Spoločný register bankových informácií či NRKI - Nebankový register klientskych informácií).
V súdnej praxi bolo zároveň vyslovené stanovisko, že veriteľ sa dopúšťa hrubého porušenia povinnosti skúmať vašu bonitu aj tým, že sa spoľahne len na vaše tvrdenia a primeraným spôsobom ich neoverí (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 6CoCsp/42/2022). Na druhej strane však treba dodať, že ak veriteľ pomery skutočne preveril a až následne (napríklad v dôsledku sfalšovaných podkladov) vyjde najavo, že vaša majetková situácia v skutočnosti neumožňuje hradiť splátky úveru, nemalo by to byť posúdené k jeho tiaži (rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 22Co/136/2019).
Ak má byť v dôsledku porušenia veriteľa úver bezúročný a bez poplatkov, nemôžu byť tieto od vás úspešne vymáhané. V prípadnom súdnom konaní by ste sa teda mali adekvátne brániť a na nedostatky pri vašom preverovaní aj poukázať. V prípade, že ste úroky a poplatky už zaplatili, hoci na ne veriteľ nemal nárok, je možné ich od neho žiadať späť ako bezdôvodné obohatenie.
Aby poskytovateľ úverov mohol riadne splniť svoju povinnosť, musíte mu podľa zákona na jeho žiadosť poskytnúť úplné, presné a pravdivé údaje. Ak by ste od neho vylákali úver tým, že by ste ho uviedli do omylu ohľadom splnenia podmienok na jeho poskytnutie alebo splácanie, vystavujete sa riziku odsúdenia za úverový podvod.
Pokiaľ by sa ujma spôsobená uvedeným podvodným konaním pohybovala v intenciách tzv. malej škody (suma, ktorá je vyššia ako 266 Eur), hrozí vám trest odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov. Pri spôsobení tzv. väčšej škody (suma dosahujúca najmenej 2 660 Eur) možno páchateľa potrestať odňatím slobody na 3 až 10 rokov; sadzba 5 až 12 rokov je stanovená pre prípad spôsobenia tzv. značnej škody (suma dosahujúca najmenej 26 600 Eur). Ak je úverovým podvodom spôsobená škoda veľkého rozsahu (nad 133 000 Eur), má súd uložiť 10 až 15 rokov väzenia.
Zároveň ale treba dodať, že pri posudzovaní závažnosti konania spĺňajúceho znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu môže hrať úlohu aj to, do akej miery si veriteľ preveril tvrdenia žiadateľa o úver. V tejto súvislosti bolo v rozhodovacej činnosti súdov vyslovené stanovisko, že treba brať do úvahy aj dodržanie obvyklej miery opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná do omylu.
Zjednodušene povedané platí, že v praxi by sa malo miernejšie posúdiť podvodné vylákanie úveru, ak si ani jeho profesionálny poskytovateľ riadne nesplnil povinnosť overiť bonitu žiadateľa (napr. nekontaktoval jeho zamestnávateľa, aby overil, že žiadateľ od neho skutočne poberá príjem a pod. – bližšie rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 8To/24/2018).