Ak sú povodne či záplavy pravidelné, poisťovňa nemusí klientov poistiť
Bratislava 1. júna (TASR) - Poistenie nehnuteľnosti chráni klientov voči náhodným udalostiam, no ak sa niečo deje pravidelne, už to nie je úplne náhodná udalosť. Ak sa v niektorej oblasti povodne alebo záplavy vyskytujú častejšie, domy v tejto oblasti nepoistí voči týmto rizikám každá poisťovňa. "Napriek tomu vždy existuje možnosť poistiť nehnuteľnosť neštandardným spôsobom, a teda na výnimku, ak to bude poisťovni dávať obchodný význam," poznamenal riaditeľ pre neživotné poistenie v spoločnosti FinGO.sk Štefan Fajnor.
Ak chce mať klient istotu, že v prípade vzniku poistnej udalosti mu poisťovňa uhradí aj zničené zariadenie, musí mať uzatvorené aj poistenie domácnosti, ktoré obsahuje i riziko povodne a záplavy. "Z praxe vieme, že vodné živly najčastejšie spôsobujú škody aj na nehnuteľnosti, aj na domácnosti. Pre jednoduchšie vysvetlenie si môžeme predstaviť, že ak by sme dom alebo byt obrátili hore nohami, tak všetko, čo z neho vypadne, je domácnosť, a čo ostane, je nehnuteľnosť. Samozrejme, aj v tom, čo spadá pod poistenie domácnosti alebo nehnuteľnosti, sú v poisťovniach rozdiely," upozornil Fajnor.
Pri určovaní poistného sa poisťovne riadia vlastnými povodňovými mapami, niektoré využívajú povodňové mapy Slovenského hydrometeorologického ústavu. "Mapy poisťovniam slúžia na to, aby zhodnotili rizikovosť lokality, kde sa poisťovaná nehnuteľnosť nachádza. Ak sa nehnuteľnosť nachádza v ohrozenej oblasti, automaticky je pre poisťovne riziková a buď si uplatnia prirážku, teda klient zaplatí vyššie poistné, alebo ju nepoistia vôbec. Prípadne nehnuteľnosť poistia na iné riziká s výnimkou rizika povodne alebo záplav," pokračoval Fajnor.
Iné poisťovne vychádzajú z histórie a pri uzatváraní poistenia zisťujú, či v danej oblasti prišlo v určitom období k povodni alebo záplave. Ďalšie môže zaujímať, či sa nehnuteľnosť nachádza do určitej vzdialenosti alebo výšky od vodného toku. Sú aj poisťovne, ktoré neskúmajú históriu povodní a záplav pred vznikom poistenia, ale skúmajú ich veľkosť pri poistnej udalosti. "Keďže poisťovne majú rôzny prístup, môže sa stať, že jedna poisťovňa odmietne na riziko povodeň alebo záplava nehnuteľnosť poistiť a druhá s tým nebude mať problém," doplnil Fajnor.
Škody na zaplavených autách hradia poisťovne hlavne z havarijného poistenia, ktoré v základnom balíku kryje aj škody spôsobené prírodnými živlami. No keďže nie každý má uzatvorené havarijné poistenie, môže pomôcť aj živelné pripoistenie k povinnému zmluvnému poisteniu (PZP) či verejný prísľub poisťovne. Trendom je, že mnohé poisťovne umožnia svojím klientom v rámci PZP si pripoistiť i ďalšie riziká vrátane živlov.
"Keďže táto možnosť je v porovnaní s havarijným poistením lacnejšia, pre mnohých klientov je aj lákavejšia. Nevýhodou pripoistenia k PZP sú však nižšie poistné limity v poistnej zmluve. V niektorej poisťovni to môže byť 500 eur, v inej 2000 eur. Vyššiu sumu, ako je limit na danom riziku, poisťovňa na zničenom aute nepreplatí. Pozorne si treba preštudovať aj poistné podmienky," dodal Fajnor.
Ak chce mať klient istotu, že v prípade vzniku poistnej udalosti mu poisťovňa uhradí aj zničené zariadenie, musí mať uzatvorené aj poistenie domácnosti, ktoré obsahuje i riziko povodne a záplavy. "Z praxe vieme, že vodné živly najčastejšie spôsobujú škody aj na nehnuteľnosti, aj na domácnosti. Pre jednoduchšie vysvetlenie si môžeme predstaviť, že ak by sme dom alebo byt obrátili hore nohami, tak všetko, čo z neho vypadne, je domácnosť, a čo ostane, je nehnuteľnosť. Samozrejme, aj v tom, čo spadá pod poistenie domácnosti alebo nehnuteľnosti, sú v poisťovniach rozdiely," upozornil Fajnor.
Pri určovaní poistného sa poisťovne riadia vlastnými povodňovými mapami, niektoré využívajú povodňové mapy Slovenského hydrometeorologického ústavu. "Mapy poisťovniam slúžia na to, aby zhodnotili rizikovosť lokality, kde sa poisťovaná nehnuteľnosť nachádza. Ak sa nehnuteľnosť nachádza v ohrozenej oblasti, automaticky je pre poisťovne riziková a buď si uplatnia prirážku, teda klient zaplatí vyššie poistné, alebo ju nepoistia vôbec. Prípadne nehnuteľnosť poistia na iné riziká s výnimkou rizika povodne alebo záplav," pokračoval Fajnor.
Iné poisťovne vychádzajú z histórie a pri uzatváraní poistenia zisťujú, či v danej oblasti prišlo v určitom období k povodni alebo záplave. Ďalšie môže zaujímať, či sa nehnuteľnosť nachádza do určitej vzdialenosti alebo výšky od vodného toku. Sú aj poisťovne, ktoré neskúmajú históriu povodní a záplav pred vznikom poistenia, ale skúmajú ich veľkosť pri poistnej udalosti. "Keďže poisťovne majú rôzny prístup, môže sa stať, že jedna poisťovňa odmietne na riziko povodeň alebo záplava nehnuteľnosť poistiť a druhá s tým nebude mať problém," doplnil Fajnor.
Škody na zaplavených autách hradia poisťovne hlavne z havarijného poistenia, ktoré v základnom balíku kryje aj škody spôsobené prírodnými živlami. No keďže nie každý má uzatvorené havarijné poistenie, môže pomôcť aj živelné pripoistenie k povinnému zmluvnému poisteniu (PZP) či verejný prísľub poisťovne. Trendom je, že mnohé poisťovne umožnia svojím klientom v rámci PZP si pripoistiť i ďalšie riziká vrátane živlov.
"Keďže táto možnosť je v porovnaní s havarijným poistením lacnejšia, pre mnohých klientov je aj lákavejšia. Nevýhodou pripoistenia k PZP sú však nižšie poistné limity v poistnej zmluve. V niektorej poisťovni to môže byť 500 eur, v inej 2000 eur. Vyššiu sumu, ako je limit na danom riziku, poisťovňa na zničenom aute nepreplatí. Pozorne si treba preštudovať aj poistné podmienky," dodal Fajnor.
